Hra moci ...
Izba sa naplnila tichom, ktoré hučalo medzi nimi. Len dych, tlmené vzdychy a tlkot sŕdc. „Dnes už nezastavíš,“ zamrmlal nízko, temne. „Si celá moja.“ Nečakala. Nie na slová. Jeho oči boli oheň. Ruky pevné, vlastnicky ju chytili za zápästia a jemne ich zdvihol nad hlavu…
Vlna, ktorú nezastavíš ...
Noc sa valila po meste ako hustý zamat, rozmazané svetlá áut sa odrážali na mokrom asfalte. Vzduch bol ťažký a vlhký, plný očakávania, ktoré sa dalo krájať. Stála pred jeho dverami, dych rýchly, srdce búšiace ako divoký bubon. Vedela, že ak vstúpi, už nič nebude ako…
Prvý pokus ...
Stála pri okne a sledovala, ako sa večer pomaly rozlieva po meste. Svetlá áut sa kĺzali po mokrom asfalte ako žeravé čiary. V byte bolo ticho. To nepríjemné ticho, ktoré človek cíti skôr v hrudi než v ušiach. Začula jeho kroky skôr, než ho uvidela v odraze skla.…