Manifest chlpatého leta

→ Sezóna vizuálnych hodov je tu. Asfalt syčí, tričká rednú, bermudy útočia – a ja, samozvaný revízor ochlpených zákutí mužského tela, vyrážam do terénu. Voľné goliere len letmo naznačia húštinu na hrudi, rukávy pri správnych pohyboch odhalia tmavé údolie podpazušia. Na schodoch sledujem napínajúce sa lýtka – pružné laná, čo držia celé telo na uzde. Najradšej by som si kľakol pred spoteného frajera z fitka, nechal si jeho stehná uložiť na plecia a bozkami zmapoval pulzujúcu sieť svalov od rozkošného porastu až po hladké členky.
→ MHD je moje safari. Stojím pod tyčou, tvárim sa, že v mobile čítam správy, ale algoritmus mám nastavený na vyhľadávanie mužského podpazušia v jeho najrýdzejšej podobe. Keď zbadám húf tmavých chlpov, žalúdok spraví dvojité salto a mozog odpáli konfety endorfínov. Nadýchnem sa sviežeho dezodorantu zriedeného s letným potom, akoby som testoval buket šampanského. Aj cestovanie vlakom má svoje čaro – keď nejaký fešák vykladá kufor do hornej priehradky a odhalí pritom značku svojich slipov a rozkošnú chlpatú cestičku k pupku, moje srdce zajasá.
→ V hlave vystavujem pokutové bloky všetkým, čo si túto nádheru holia – desať eur za hladké lýtka, dvadsať za hruď bez srsti, päťdesiat za depilované podpazušie a doživotný trest za vyholený rozkrok (škoda, že ten sa nedá na verejnosti skontrolovať... alebo dá?). Na rozdiel od bratislavských revízorov by som však bol milosrdný – všetky bločky by som pokrčil a vsunul do boxeriek previnilca so slovami: „Nech ti tam chlpy dorastú do dátumu splatnosti!“ Niekto predsa musí chrániť cenné prírodné bohatstvo!
→ Deň mi rozjasnia aj ďalšie detaily: sánka ozdobená strniskom, čo si pýta dotyk; tepna na krku, po ktorej prahnem ako smädný upír; bradavky, ktoré o sebe dajú vedieť, keď vietor pritlačí tenké tričko na telo. Bicepsy ako teplá delikatesa pre môj nenásytný jazyk, zápästia s tenkou modrou žilou, ktorú chcem cítiť na líci alebo autoritatívny ukazovák, ktorý mizne v hlbinách mojich úst...
→ Samozrejme, realita je tvrdohlavá. Väčšina hetero chlapov moje nadšenie asi neocení – a predsa vo mne horí tá túžba: postarať sa, pohladiť, uctievať tak, ako si zaslúžia. Ak teda raz stretneš týpka, čo ti pohľadom poďakuje za každý neoholený chlp, alebo sa zhlboka nadýchne pri tvojej zdvihnutej paži v autobuse, vedz – som to ja, večný fanúšik chlpatého leta, ktorý si odnáša malé trofeje nefalšovaného mužstva. Tak rozhýb ruky a rozkroč nohy, Bratislava – revízor vyráža!