pekný blog ,z duše poznám tie pocity.Poznam ten pochod myšlienok otázok v hlave .Netuším aký je tvoj partner s čo viedlo až k tomu že sa rozchádzate ,Keďže už niekoľko rokov riešim tieto pocity kde sa cítim pare osamelý a aj napriek všetkému sa to nemení píšem z vlastného pohľadu .Vraví sa že ak kritizujeme partnera alebo nám niečo na ňom vadí ,kritizujeme vlastné rozhodnutie a výber. rozpisovať to nemusím .Napriek všetkým mojim snaham progresu samého seba kolko krát v nemom úžase v hádke počujem veci ktore mi zoberú slová a stalo sa to že som prestal bojovať .Bolo by zaujímavé keby napísal blog tvoj muž o celéj vašej situácii w pohľad na tebe .Tým s teba nechcem urobiť zlú ženu ,ako píšem nepoznám dôvody ani charakter tvojho muža .Čerpám z vlastných skúseností s pocitov .A čo sa týka dceri z môjho pohľadu ak by si našla muža ako ja môžem kľudne zavrieť oči a dať je kľúče od jej života a srdca , A vidím to aj na Tom aký vzťah máme ,A robim ešte jednu vec dcére bez akýchkoľvek okolkov ukazujem mužský svet ,aj ten v hlave o ktorom nám mužom je zakázané vravieť ,,veď si chlap,, pocity emócie úvahy .aby aj ona v budúcnosti vedela pochopiť svojho muža v akejkoľvek sitacii aby vedela kedy objať ,kedy byť ticho a kedy pomôcť ale nie len to všetko aj to aký sú muzi naozaj a akým sa vyhnúť .Chlapy sú vychovaný aby sme držali hubu ,znášali bolesť v tichosti boli galatny k ženám znášali s pochopením ich svet a nedali na sebe nič poznať Ale kolko matiek vychováva svoje dcéri k pochopeniu mužského sveta nie v tom duchu toto muž musí nesmie a vyžaduj ? netuším .Prajem ti zo srdca aby si tým všetkým čo prežívas čo ťa trápi prešla rýchlo a nasla svoj pokoj v duši a šťastie ktoré ti chyba