Katherine vždy milovala les. Vôňa ihličia, mäkký mach pod nohami a šum stromov jej dávali pocit slobody, aký nikde inde nenašla. V ten podvečer sa vybrala na svoje obľúbené miesto – malú čistinku ukrytú hlboko medzi vysokými borovicami, kam dopadali posledné zlaté lúče…

Večer sa začal nevinne. Tlmené svetlo sviečok, pomalá hudba, poháre vína na stole. No pod povrchom sa už dávno hromadilo niečo silnejšie. Katherine sedela na pohovke a sledovala Evu pri okne. V ich pohľadoch bolo viac než priateľstvo. Bola tam zvedavosť, napätie… a…

Noc sa zniesla na dom v Provence ako teplý závoj. Vzduch bol ťažký od vône levandule a vína, od nevyhnutnosti, ktorá visela medzi stenami. Katherine stála pri okne, nahá do tmy, s pocitom, že svet okolo nej dýcha pomalšie. Zavrela oči a cítila, ako jej koža horí…

Katherina sedela na balkóne starej vily, odkiaľ bol výhľad na more. Vzduch bol teplý, jemne presýtený vôňou soli a levandule. Vo vlasoch mala zopár zabudnutých kvietkov z večernej prechádzky. Keď vyšiel mesiac, do izby vstúpil Adrian – muž, ktorý jej bol posledné dni…

Bozk sa skončil, no napätie medzi nimi neutíchlo. Električka sa pohupovala, no Katarína a Peter vnímali už len jeden druhého. Jej prsty sa pomaly kĺzali po jeho hrudi, akoby si chcela zapamätať každý jeho tvar. Zastavila sa na chvíľu na jeho srdci, cítila, ako bije…