Muži si vymenili dlhý pohľad, ktorý som pri najlepšej vôli nevedela dekódovať. »Vy ste, teda začali bezo mňa« skonštatuje Bad Boy. Jakub mu pritiahne stoličku po svojej ľavici. »Veľa si toho nezmeškal, Pavol. Práve sme boli pri predjedle.« Predjedlo? Aha. Ja mám v každom prípade dosť... *** Dvojitým pípaním sa ohlásili vchodové dvere, ktoré sa, súdiac podľa závanu chladného vzduchu, vzapätí…

-ona- Cvak, cvak... Zaznelo ďalšie cvaknutie. Karolína už mala slová protestu na perách, zostali však nevyslovené. Tento zvuk bol iný. A bez blesku. Mala síce zatvorené oči, ale toto nebol zvuk foťáka. Telom jej prebehol silný elektrický prúd. Napätie, ktoré doteraz pociťovala sa uvoľnilo. Že to uvoľnenie nemá nič spoločné s vnútorným prežívaním, si uvedomila až o milisekundu neskôr. Bol to…

Pokračovanie poviedky: Žmurkacia bábika - Ráno. (Divoké orgie Katku zatiaľ míňajú a čitateľ majúci záujem hlavne o to, bude musieť vyčkať inú fázu dňa.) Usmiata divožienka v zrkadle sa jej páčila. Odtlačky zubov na ľavom prsníku jasne dokazovali, že len nedávno prežila niečo vzrušujúce. Bez toho, aby sa im rozdelili pohľady pustila vodu a nastriekala si pár kvapiek do tváre. Muselo stačiť,…

-on- Ondrej bol z neznámej celý bez seba. Ženská, ktorá ich stretnutie odštartovala v celku nemotorne, sa pred ním teraz týčila v predklone a mávala naňho svojím krásne zaobleným zadočkom. Polonahá, v podväzkoch a štekloch čakala na svojho pána. Sám tomuto rýchlemu prerodu nemohol uveriť a myslel si, že takýto priebeh sa mohol odohrávať iba v jeho najtajnejších túžbach o stretnutí v tmavej izbe.…

“zabudla si si u mladej hodinky, kedy si po ne prides? :-D” Prečítala som text z displaya môjho mobilného telefónu. (pre pamätníkov - Siemens S55, pozn.red.) Hm hodinky, darček od otca k narodeninám. Za ten rok, čo som ich nosila sa poriadne ošúchali. Ošúchané hodinky v ošúchanom byte na predmestí. Pár týždňov dozadu som v ňom strávila niekoľko hodín. Mala som voľno a ako napotvoru ma bolelo…

Ešte so zavretými očami do seba nasávala chuť nového dňa. Za pootvoreným oknom švitorili vtáčatá. Vyhriata posteľ voňala večerným sexom. Bolo ráno. Bez budíka. Sobota. Za zvuku hlasného zívania si pretiahla celé telo. Pravou rukou šmátrala na voľnom mieste vedľa seba. Začudovanie sa vystriedal úsmev. Nepotrebovala obraz na to, aby ho našla. Jej stehná reagovali na známy dotyk. Nebolo to prvýkrát…

-ona- „Wow,“ preletelo Kajke hlavou, „toto som fakt nečakala.“ „A čo si čakala? Zjavne nie si jediná, čo dokáže prekvapiť. Ale dobré nie? Chlap má štýl. Vôbec sa nečudujem tvojmu správaniu, Karolína. Veď jemu sa nedá odolať.“ Rozohnilo sa vo vnútornom dialógu jej druhé ja. „Ale veď ja nemám sviatok,“ chcela už nahlas namietnuť, keď jej podvedomie pomyselne zaťukalo na čelo. „On myslí MDŽ,…

-on- „Hmmm, žeby s vrstvami oblečenia čajočka postupne zhadzovala aj vrstvy hanblivosti?“ pomyslel si Ondrej ako reakciu na jej osobné zaradenie sa do čeľade mačkovitých. „Aj mačací chvostík by ti pasoval, ty mačiatko hravé. Hneď by som zistil, či si divá alebo prítuľná,“ vravel si v duchu a usmieval sa pritom na odhalenú tvárnosť ženy pred sebou, ktorú považoval za veľmi pozitívny začiatok…

-ona- „Ponáhľame sa niekam? Haha... Pán bude asi vtipný.“ Kajka, bola rada, že ľudia zvyčajne nemajú schopnosť vidieť iným do hlavy a dúfala, že v takmer tme, na ktorú si už celkom zvykla, nie je vidieť ani výraz jej tváre. A kým sa ju jej druhé ja snažilo provokovať otázkou: „My mu už hovoríme Pán?“, ona sa len priblblo usmievala. Samozrejme, že jej bolo príjemnejšie nezačínať rovno v posteli.…