tak to chodí

Hovorí sa že všetko ide, len malé deti treba tlačiť...

Občas sa ale ocitneme v situácii, keď to fakt nejde... raz hore, raz dolu, nejde to tak, ako práve očakáveme, ako sa patrí, ako to situácia vyžaduje...

Ako sa cítite? Ako to zahráte do preč, aby nezostalo nedopovedané, aby nezostala nepatričná otázka?

Babička hovorievala, že komu Pán Boh, tomu všetci svätí...proste, ak sa darí, tak sa darí, až toho je niekedy priveľa. Kamarátky sa mi zdôverujú, a hovoria každá, že keď sa im v živote zjaví správny chlap, dobrý milenec, tak všetci tí, ktorí "nemali čas", a odchádzali "prepáč, vieš, ..." alebo celkom bez slova sa odmlčali od všetkých foriem komunikácie, sa zjavujú ako tiene z hrobov, zrazu esemeskujú o dušu, zahlcujú schránku mailami, že nemôžu zabudnúť....

Akoby zamilovanosť bola spúšťač, ... ale aké neviditeľné vlákna sa aktivizujú, ako môžu vedieť??? Keď sa nájde jeden, tak všetci, ktorí kedy mali nádej, sa húfne ohlasujú, ponúkajú, trapne podkladajú ...
Akoby ich niečo nútilo pokaziť bývalke súčasné dobré a príjemné...

A aj naopak, ak ani pes neštekne...tak vás odignoruje celá svorka )