Príspevok do blogu Blog je miesto, kde si každý píše čo chce. Je to taký denníček. Píšte, píšte.. na vlastné nebezpečenstvo a zodpovednosť. Človek by si myslel, že všetko má svoje hranice. Zdalo by sa, že rozpínavosť vesmíru je nekonečná. Každý má svoj vlastný vesmír. Často do hraníc svojho sveta nepustí nikoho. Rozhodne okrem masochistov nikto…
Vytrasená z autobusa, s migrénou z klimatizácie , zamračená ako nočná obloha čakám, kým sa vyslobodí moja batožina z útrob autobusa. Samoobslužne. Znechutene pozerám, že nestačí predklon, treba v l i e z ť dnu, do brucha . Nepomenovateľná telocvičná poloha, zadok vytrčený a aj vystrčený zo sukničky. Zaprieť sa, potiahnuť, vycúvať, postaviť kufor na kolieska... Otočím sa, upravujem sukňu - a …
Sa to tak hovorí, však. Čím má muž menší penis, tým viac si pocity menejcennosti, nedostatočnosti, kompenzuje veľkým autom. Takým obrovským, že pri nastupovaní si treba podložiť schodíky))) Tých prirodzení som videla celkom prirodzenou cestou ... no veľa. (...a nezáviďte, zmeňte povolanie)... a musím povedať, že nie všetko, čo sa hovorí, je pravda. Jednoducho dnes sa už na…
Tak som sa zamyslela nad tou našou úniou. Hranice prejdem, ani nezbadám kedy. Netreba ani robiť zložité výpočty, aby človek porovnal, čo je tam , za hranicou, výrazne iné. Dokonca podľa starostlivej štatistiky spoluúčastníka na tomto webe, veľkosť prirodzení a ich početnosť na tisíc obyvateľov je rovnaká ako u nás.. Z toho vyplýva aj iný fakt - že počet debilov na tisíc obyvateľov je…
Sprcha. Najmenšie miesto na najväčšie fantázie. Kdekoľvek na svete som, tento nepatrný priestor je mojím útočiskom. Tam som sama so sebou a sama sebou. V najintímnejších chvíľach, s najerotickejšími snami, ja, vôňa a šum vody. Zmestíš sa ku mne, predstavy predsa nezaberajú viac, než priestor v lebke. Možno, možno by si sa mohol pritúliť. Málo miesta? priľnem k tebe…
Dáko je v blogoch smutno. Nazerám tam, aby som sa rozosmiala na cudzích orgazmoch, a kdeže.... Vládne pochmúrna novembrová depresívna atmosféra... Už ráno to nevyzeralo sľubne. Po pár minútach neslaného-nemastného písania sa ponúkol jeden cudzí pán na návštevu ku mne. Odpísala som mu, že nie. Odpoveď bola nečakaná: Čoho sa bojíš?. Nuž, bez diplomatického vzdelania som odpísala, ako…
Neskrývam, že ma inšpirovali chlapi. Tým, ako zápalisto popisovali zážitok zo sexu v najmenšej možnej skupine. Keď som podstúpila tento experiment, bola to zostave ja, ona, on. Nakoľko tí dvaja patrili k sebe, ja som bola v pozícii, ktorá ma síce hrozne vzrušovala, ale nijako neuspokojila. Keby som sa premohla, vedela by som si spomenúť na detaily a aj ich popísať. Bola by…
Dnes mi je divné, ako som vtedy čítala - z nuly na sto za hodinu, celý román jedným dychom a výdych až na šesťsto tridsiatej ôsmej strane. Sú dlhé zimné večery, a vtákov už čítať nechcem. Ani počítať. (A že ich je bezpočet, čo by sa nechali.) Vtedy mi ten príbeh prišiel výnimočný. Teraz viem, že je bežný. Počúvam nielen ušami, a vnímam nielen očami, čitam na sietnicu duše a - je tu materiálu…
Spáchala som kopu somarín. Keď som nevedela, či mám do toho ísť, napísala som kamarátovi na iný kontinent. A on, nakoľko je z obliga, vždy ma povzbudil, uži si, nech je čo v starobinci rozprávať . A tak v mene "nech je na čo spomínať"... a ešte aj "neskúsiš, nevieš" sa stalo... Napríklad.... ..Čo to? okno ako výkladná skriňa, nič sa mi nevybavuje. oooch, zlyháva mi…
Návod, ako rozpáliť partnera. Príde unavený, alebo so starosťami, o ktorých sa ani rozprávať nechce, alebo ani nedá... Posadíme ho najpohodlnejšieho kresla, niekde nájdeme veľký lavór, vonnú soľ a teplú vodu. Odrhneme nôžky a omotané do veľkého uteráka vyložíme na podložku. Pomaly trieme cez látku a postupne odkrývame prstíky. Jemne, nežne ochutnávame, skusmo , opatrne a…
