Máme to tu rôzne. Niekto má ženu, milenku a v práci ochotnú kolegyňu na orálne uvoľnenie, každý vie že napätie sa najjednoduchšie uvoľňuje práve tým dolným ventilom. Potom vás už ázijské vedenie môže... tiež.
To je ten úspešný. O stupeň nižšie je častejší úkaz. Muž, ktorého žena pustí do práce bez raňajok, pretože je naštvaná, že ten jeho šéf má väčší ... všetko má väčšie. Ona by tiež chcela to lepšie od života, ale smola, a tak jej malá ranná pomsta je bolesť hlavy. Tohto muža v práci nečaká ochotná asistentka, ale pol tucta tiež zle vypinkaných podriadených. Niektorý z nich je spokojný, lebo prežije prácu s vedomím, že skôr, než domov, zájde k prítulnej milenke, ale nedáva najavo svoju radosť, lebo úspech sa neodpúšťa.
K sexu má najbližšie ten, koho pracovisko je tam, kde už je všetko na pííí. Priamo v robotárni. Majster, ktorý s pochopením vypočuje unavené ženské hlasy a tiež si posťažuje, ľahko získa sympatickú materinsky chápavú náruč, alebo neskrotenú neprebudenú slečnu, stačí správny prístup. V hluku fabriky sa milé slová ľahko dostanú do správnych uší, a len tí dvaja a Vesmír vedia, prečo je zrazu v tej práci tak príjemne.
Len som chcela povedať, nech máme čo chceme, vždy je len na nás, či budeme spokojní alebo večne hladní. Vonkajšie okolnosti sú len rámec. To dôležité sa odohráva ... no hádajte, kde.