Óda za zamat

Hebké, príjemné, človek by sa dotýkal znova a znova, hladil, túlil, celé telo ponoril do záveja mäkkej matérie, snažil sa neopustiť pocit bezpečia, tepla, mäkkosti....

Dnes je čarodejný deň. Je čas veštiť, je čas povymetať tmu, je vhodná doba zazrieť svetlo , ešte ďaleko, ale vlastne nadosah.
Nie, pohľad na stav kreditky nezaručí pekné sviatky, tak sa kedysi nepredpovedalo), boli iné, zaručene správne metódy, som zvedavá, či si spomenieme na kúzelnú atmosféru naivného očakávania, radosti, skúmania nepoznaného.

Včera doľahla na môj osamelý večer túžba zabudnúť. Nič lepšieho, než liečba zamatovou mäkkosťou, nádhernou teplou farbou silného červeného vína, tak akurát odnášalo stres, každý dúšok bol sviatok, zážitok, krídla, ktoré prenesú unavenú dušu do inej dimenzie a telo do postele.

Určite je pokožka, dotyky prstov, dlaní, hladenie hoci aj ploskou nohy to najlepšie, ale predsa len, nechcete niekedy mať na sebe trebárs nylonové pančušky, ktoré sú na dotyk dokonale hladké, a aby sa dostal k mäkkému, teplému, hebkému jadru, je potrebné ich roztrhnúť, rozhryznúť , dobývať sa...
Je milovanie s nejakými odevnými súčasťami zaujímavejšie, než naprostá nahota? Hodvábna košieľka môže krásne hladiť ... kým si nespomenieme na bourca ))), ale to dúfam, že nikoho nepostihne, myšlienky treba usmerniť)))