„Áno, ale hovorím ti, že to tam nestihnem pred treťou, jednoducho nie. Áno, viem, že to povedali v tom maily, ale mne to nikto vopred nepovedal!“ Muž stál v izbe, už vyzutý, bez ponožiek, no stále v nohaviciach, jednou rukou držal telefón pri uchu, druhou si rozopínal opasok.
Masér zatiaľ ticho sledoval, stál opretý o stenu, ruky založené na prsiach, a čakal. Hudba v pozadí jemne hrala — niečo medzi tibetskými zvonmi a dažďovým pralesom, ale muž na ňu vzápätí zareagoval: „A do riti, áno, hrá tu teraz akýsi kua... soundtrack do sauny? Spotify, vieš že ti pustí čokoľvek. Môžem si to vypnúť?“
Masér mlčky podišiel k soundbaru, stiahol zvuk. Muž mu kývol — poďakovanie bez pohľadu, stále na linke. „Nie, Zuzana, nie, nemôžem teraz ísť do banky. Som v práci. Klient má prezentáciu a chcel, aby som tu bol. Áno, celú dobu.“
Pri slove klient sa pozrel na maséra a jemne nadvihol obočie, akoby mu šepkal: „No, hrajme to spolu.“
Bol to muž v stredných rokoch, v správach písal že má 37. Vysoký, ramenatý, so sebavedomím niekoho, kto bol kedysi zvyknutý ovládať miestnosť — a teraz sa snaží aspoň ovládať svoju realitu. Rozopol si košeľu a zhodil ju na stoličku. Potom si začal rozopínať nohavice. Hovor stále bežal. Masér si pripomenul, že pri vstupe do domu sa predstavoval ako Peťo.
Masér mu len ukázal uterák a naznačil: „Namiesto spodného prádla.“ Ale Peťo už ťahal nohavice dole, akoby to bola ďalšia z prekážok, ktoré musel ten deň prekonať. A v tom — akoby mimochodom — zostal stáť len v trenkách, ktoré boli natiahnuté cez jeho výrazne veľké, takmer prekvapujúco zreteľné semenníky. Boli skutočne nápadné. Nielen veľkosťou, ale aj tým, ako sa v látke pohupávali a sčasti aj vykúkali cez skrčenú látku, keď sa otočil a prešiel k masérskemu stolu.
Masér sa zrazu pristihol, že sa na ne zahľadel dlhšie, než by bolo profesionálne vhodné. A hoci nemal v úmysle byť neúctivý, tie varlatá... no, povedzme si úprimne, príbeh rozprávali aj samé.
„Zuzka, teraz nie, prosím. Som s klientom. Hm. Hm, áno, samozrejme. Dobre. Dobre.“ A sadol si na masérsky stôl, rozkročil sa a varlatá, ako kosatka vo filme Free Willy, vyskočili zo zajatia von. Kým maséra upútalo ich nie práve precízne oholenie, ktoré však bolo tým zaujímavé, muž so slovami „Pa.“ a „Pusa.“ zložil telefón, sa pozrel na maséra: „Vieš zachrániť manželstvo?“
Masér sa zarazil, ale radšej sa pousmial. „V cenníku to nemám, ale myslím, že moje ruky, alebo šikovnosť nejaký vzťah už zachránili.“
Peťo si stiahol trenky, ktoré pohodil na zem neďaleko lôžka a ľahol si naň — tentoraz na chrbát, čo bolo nezvyčajné. Masér zobral malý uterák, že mu prekryje na začiatok jeho vcelku veľký penis s dlhou a mäsitou predkožkou, ale hlavne veľkým mieškom. Veľké varlatá sa usadili ako dvaja starí páni, čo si sadli na čaj a čakajú, kým sa niekto začne venovať ich dôstojnosti. Masér ich šiel radšej cudne prekryť uterákom. Peťo zastavil jeho približujúcu sa ruku a opýtal sa „Je to nutné?!“ Masér ani nestihol odpovedať, keď vtom znova zavibroval telefón. Peťo ho zdvihol, ležiac. „Áno, Zuzka. Už som na meetingu. Hej, on práve rozpráva. Nie, neviem ti povedať. Áno, on má taký pokojný hlas...“
Vtom sa mierne nadvihol a bez toho, aby sa pozrel na maséra, zašepkal bokom: „Pokojne... začni... “
Masér si nalial na ruky olej a s dávkovačom s pumpičkou prikročil k nemu. Začal ju stláčať, aby dostal olej na telo, čo však vydávalo prdivý zvuk. Masér sa ho snažil eliminovať čo najviac. Peťo si to všimol, jemne sa na poďakovanie usmial a pokračoval v rozhovore. Hlas sa mu trochu triasol, ale držal sa.
„Zuzka, nie, on práve ukazuje graf. Ja sa na to musím sústrediť, fakt. Počkáš chvíľku?“
Masérove ruky prešli nižšie, k spodnej časti brucha, veľmi pomaly, ako keby skúmal hranicu, ktorú mu Peťo dovolí prekročiť. Naniesol olej a jemne ho rozotrel po okolí. Prstami sa temer dotkol koreňu penisu. Muž nezastavoval. Ani maséra, ani rozhovor. Práve naopak. Zakaždým, keď sa ruky priblížili ku genitáliám, zdvihol hlas. Ale neodtiahol sa. A potom — ticho.
Peťo zrazu zložil telefón a vzdychol. „Ešte raz mi zavolá, a začnem ťa predstavovať ako kolegu z marketingu.“
Masér sa pousmial. „Ktorý pred tabuľou drží v rukách hrubú centrofixu so špongiou?“
Potom jemne prstami prešiel cez penis k varlatám, ktoré reagovali takmer okamžite. Pohli sa, stiahli, ako keď zvieratá v brlohu vycítia pohyb.
„Vieš, že sú výnimočné?“ spýtal sa potichu, akoby len mimochodom.
„Oni?“ Peťo sa pozrel dole. „To mi hovoria len doktori pri preventívke. A to neviem, či úprimne.“
„Ja všetko vravím úprimne,“ povedal masér a v dotyku sa zmenilo čosi — pridal k nemu zámer, nie tlak, len dlhšie zotrvanie. Jemné objatie dlaňou, pokojné dýchanie.
Peťo sa zavrel do seba. Na chvíľu. Nie v obrane. Skôr ako keby sa konečne mohol stiahnuť z celého sveta, ktorý nosil vo vrecku s telefónom. Masér pomaly pracoval. Jeho dotyky boli zdržanlivé, no presné. V prstoch mal zvláštnu dôveru — ako by poznal tvar každého napätia ešte predtým, než sa ho dotkol. Peťove veľké varlatá spočívali v jeho dlani ako záťaž, ktorú so sebou nosil príliš dlho, bez toho, aby si to niekto vôbec všimol.
Keď znova zavibroval telefón, Peťo sa naň pozrel, nevzdychol, neprevrátil očami. Len ho preklopil do lietadlového režimu a položil bokom. Akoby práve urobil rozhodnutie, ktoré sa týkalo viac ako len toho zvonenia.
„Vieš,“ začal po chvíli ticha. Jeho hlas bol hlboký, zamatový, ale pod ním sa dalo vycítiť napätie, čo nesúviselo s masážou. „Keď sme si na amatéroch písali, že sa chcem objednať... tak to vlastne nebolo len o masáži.“
Masér neodpovedal. Počúval ho dlaňou.
Peťo pokračoval: „Posledné mesiace mám pocit, že... moje manželstvo je skôr zmluva než vzťah. Podpisy, faktúry, zoznamy. Ráno kto zoberie deti, večer kto naloží umývačku. Medzitým telefonáty, kde každý hlas znie ako daňové priznanie. A do toho tie hlúposti plochozemcov čo vypúšťajú v parlamente.“
Masér pomaly prešiel prstami po jeho spodnej časti brucha, nezastavoval sa, ale pohyby boli jemnejšie. Telo pod ním už nereagovalo stresom — skôr sa otváralo, ako pôda po daždi.
„Nejde o neveru. Ani o sex. Ide o to, že... zrazu si sám. Vidíš sa sám. Stojíš zrazu mimo všetkého. A stojíš tak dlho. V očakávaní niečoho.“ Pozrel sa do stropu s povzdychom „A už roky sa ma nikto nedotkol tak, že by som cítil, že je tam. Vieš? Nie len dlaň, ale vedomie. Telo, ktoré sa ma chce naozaj dotknúť.“
Masér sa znova sklonil, tentoraz nie k jeho penisu, ale len sa oprel lícom o Peťovo stehno. Peťo sa nadýchol. Na chvíľu mu stuhol krk, ale potom sa znova uvoľnil.
„Asi hovorím... Ani neviem, prečo ti to hovorím. Keď si mi chytil semenníky...“ povedal potichu, „tak to bol prvý dotyk za veľmi dlhý čas, pri ktorom som necítil očakávanie. Len... prítomnosť.“
Masér mlčal, len ho znova jemne podoprel rukami. Hladil ho tam, kde bolo napätie. Sklonil sa hlavou bližšie k telu. A potom Peťo pozrel do jeho očí.
„Priblíž sa,“ zašepkal.
Masér sa naklonil, pomaly, s pokojom niekoho, kto už neváha, ale ani netlačí. Jeho čelo sa dotklo Peťovho stehna, potom pier obliny varlat, ktoré sa zľahka napli, ako by samy cítili, že sa ich znova dotýka niekto, kto vie, ako. Bozkával ich jemne, pomaly. Nie ako niečo erotické, ale ako niečo posvätné. Každý dotyk pier bol odľahčením, jemným dotykom zbavoval tiaže nielen jeho telo, ale aj hlavu. Zrazu bolo ďakovaním, úctou, uistením, že je tu. A práve vtedy, keď si masér myslel, že Peťo zostane len pasívne otvorený, sa to zmenilo.
Peťo sa zdvihol na lakťoch. Nechcel sa ponáhľať, ale niečo v ňom už viac nechcelo byť len príjemcom. Jeho ruky našli masérove boky. Dotkol sa ich opatrne, dlane priložil, akoby skúšal dvere, ktoré ešte nikdy neotváral. Masér sa nebránil. Pozrel naňho, a v tom pohľade bolo dovolenie. Peťo mu začal sťahovať nohavice. Pomaly, neobratne, ale s prekvapivou rozhodnosťou. Keď látka padla na členky, zostal pred ním nahý muž, ktorému sa práve oddal — a ktorý sa teraz odovzdáva jemu.
Ruky mu najprv prešli po bokoch, potom sa presunuli na zadok. Jemne ho obopäl dlaňami, vnímal pevnosť, teplo, váhu. Palcami mu kreslil pomyselné oblúky, v ktorých nebolo nič sexuálne zúfalé — len objavovanie. Potom sa presunul nižšie, dlaň mu prešla medzi stehná, až dopredu, kde našiel už tvrdý penis. Zastal. Dotkol sa ho jemne, prstami po ňom prešiel, akoby sa chcel uistiť, že je to skutočné. Obkrúžil prstom ružicu predkožky a pocítil na nej vlhkosť prvých kvapiek rozkoše. Prst nechal vkĺzať hlbšie vedený hrdlom predkožky. A bol pri cieli. Masér sa jemne zachvel, ale neodtiahol sa.
„Toto som nikdy nerobil,“ povedal Peťo potichu. „Ale chcem vedieť, aké to je. Nie preto, že si muž. Ale preto, že... si tu.“
Jeho ruka sa pohla opäť. Masér zavrel oči a prijímal. Nebolo treba slová. Len pohyb. A keď sa Peťo zrazu nahol dopredu a oprel si líce o jeho brucho, bolo jasné, že táto chvíľa sa nevedie smerom k vyvrcholeniu. Nie ešte. Možno vôbec nie. Teraz to bolo o tom, aby si dvaja muži dovolili cítiť, že sú viac než len povinnosti, výkony, povely v kalendári.
Masér položil Peťovi dlaň na krk a len ho hladil. Jemne, palcom pod ušným lalokom. A Peťo hladil jeho penis — nie dráždivo, nie útočne. Len... prítomne. Prvý krát v živote držal v ruke cudzí penis a prvý krát cítil ten odpor, ktorý dáva predkožka, keď sa sťahuje cez žaluď. Veľký žaluď aký masér mal. Peťov pohľad skúmal všetko ako laborant sledujúci experiment. Terapia tela sa premenila na tichú spoveď kože. A keď masér po chvíli povedal: „Máš krásne a nežné ruky,“ zazdalo sa, že Peťo počul vetu, ktorú už roky potreboval.
Ak chceš, aby poviedka pokračovala daj lajk či koment. Ak sa ti páčila - urob to isté. Ak sa ti postavil, odfoť a neboj sa poslať. Taká recenzia veľmi poteší.. :-)
