I. Júlové popoludnie viselo nad Slovenskou Ľupčou ako mokrá plachta. Vzduch bol tak hustý, že sa dal takmer krájať, a z asfaltu stúpala para s vôňou rozkvitnutých líp a vzdialených kôp sena. Veronika stála pri kuchynskom okne v prenajatom dome a sledovala prázdnu cestu, ktorá sa vinula medzi starými domami s plechovými strechami.
Jaroslav už štyri dni nebol doma. Montáž v Bratislave – znova. Vždy to bola montáž, vždy to bolo niekde inde, a ona zostávala sama v dome, ktorý si prenajali od Miloša za cenu, akú v meste nedostanú. Dom mal dve samostatné časti – oni bývali v tej väčšej, Miloš si vystačil s menšou.
Po sprchovaní sa dlho dívala do zrkadla v kúpeľni. Tridsaťpäť rokov, a akoby sa prvýkrát videla. Brazílska depilácia, ktorú si dopriala v salóne na Radvanskej v Banskej Bystrici, urobila svoje – pokožka jej žiarila ako hodváb. Wellness víkendy na Táľoch jej dodávali nielen fyzickú, ale aj duševnú pohodu. Uvedomovala si svoje telo – pevné prsia, úzky pas, dlhé nohy. Prečo to Jaroslav nevidí?
II. V piatok večer sa manžel vrátil unavený a zaprášený. Veronika si obliekla nové body z poslednej objednávky z Temu – čiernu čipku tak jemnú, že bola takmer priesvitná. Materiál sa jej jemne prilieval k telesnám krivkám, zvýrazňoval každú líniu, každý záhyb. Bradavky sa jej pod tenkým materiálom rysovali ako drobné perly.
Usmievala sa na Jaroslava, pohybovala sa po kuchyni tak, aby si všimol, ako sa jej boky kolíšu pri chôdzi, ako sa jej prsia mierne pohybujú pri každom kroku. Ale jeho oči sa lepili k televíznej obrazovke ako muchy na med.
"Čo budeme večer robiť?" spýtala sa nádejne.
"Nič. Idem do Slováka za chalanmi," odpovedal bez toho, aby na ňu pozrel. "Nečakaj ma!"
Dvere sa za ním zavreli s dutým zvukom, ktorý sa odrazil od prázdnych stien. Veronika zostala stáť uprostred obývačky v krásnej bielizni, ktorú nikto nevidel, nikto neocenil. Cítila sa ako herečka, ktorá hrá predstavenie pre prázdne hľadisko.
III. Z vedľajšej časti domu sa linula hudba. Nie hlasná, ale prítomná – funky rytmy, ktoré akoby pulzovali v súlade so srdcom. Miloš počúval hudbu každý večer, ale nikdy nie príliš hlasno. Bol to muž, ktorý rešpektoval susedov, aj keď jeho susedka bola žena, ktorú už mesiac denne videl v predsieni.
Päťdesiatšesťročný rozvedený muž žil sám a zjavne mu to vyhovovalo. Pracoval vo výrobe neďaleko dediny, ale na rozdiel od Jaroslava prichádzal domov upravený, čistý, s vôňou kvalitného parfumu namiesto pachu cigariet a alkoholu. Jeho desaťročné BMW stálo pred domom umyté a vyleštené ako v autosalóne.
Veronika si všimla, že sa na ňu pozerá. Nie neslušne, nie vulgárne – ale so záujmom muža, ktorý vie oceniť krásu. Keď sa stretávali v spoločnej predsieni, jeho pohľad na nej spočinul o niečo dlhšie, než by sa patrilo. A ona? Ona sa začínala tešiť na tieto stretnutia.
Tento večer sa hudba zdála hlasnejšia. Alebo si ju len viac všímala, pretože bola sama, oblečená v krásnej bielizni, ktorá nedávala zmysel.
