„Dotyky v tieni“**
Izba bola osvetlená len slabým svetlom lampy. Žiarovka vrhala na steny dlhé tiene, ktoré sa miešali s napätím medzi nimi. Sedela na posteli, bosé nohy sa dotýkali koberca a ruky mala položené na kolenách. Vyzerala pokojne, no jej oči prezrádzali niečo iné – očakávanie, túžbu, možno aj trochu neistoty.
On sa opieral o dvere a len ju pozoroval. Nepotreboval hovoriť. Stačil jediný pohľad a obaja vedeli, že večer neskončí obyčajne.
Pomaličky prešiel k nej. Každý krok znásoboval napätie. Keď sa zastavil pred ňou, neponáhľal sa. Len sa načiahol a prstom jej jemne nadvihol bradu. Ich pohľady sa stretli a svet na okamih prestal existovať.
„Čakala si ma?“ spýtal sa potichu, jeho hlas znel o tón nižšie, ako inokedy.
Usmiala sa, no nepovedala nič. Slová už nemali miesto. Odpoveďou bol spôsob, akým sa jej pery pootvorili, akoby ho ticho pozývali bližšie.
Naklonil sa a ich ústa sa spojili. Nebol to jemný bozk ako naposledy. Tento bol iný – dychtivý, hladný, nabitý energiou, ktorá v nich vrela. Ona mu vyšla v ústrety, prsty sa mu okamžite zaplietli do vlasov, akoby ho nechcela pustiť.
Jeho ruky sa dotkli jej pásu a stiahli si ju k sebe. Pocítila pevnosť jeho tela, teplo, ktoré ju celú zalialo. Srdce jej bilo tak rýchlo, až mala pocit, že ho musí počuť aj on.
Pomaličky ju položil späť na posteľ. Jeho pohľad ju nespúšťal z očí, akoby si potreboval byť istý, že každý jej nádych, každý pohyb je súhlas. Ona sa usmiala, prstami prešla po jeho krku a potiahla ho k sebe.
Dotyky sa stávali odvážnejšími. Nebola to už len jemná hra prstov po pokožke. Bola to vášeň, ktorá si pýtala viac. Jeho dlaň skĺzla po jej stehne, pomaly, provokačne, až jej z pier unikol tichý vzdych. On sa usmial, spokojný s tým, čo v nej vyvolal.
„Povedz, aby som prestal,“ zašepkal jej do ucha, no v hlase mu znela istota, že to nikdy neurobí.
Namiesto slov mu odpovedala bozkom – prudkým, dychtivým. Jej prsty putovali po jeho chrbte, skúmali ho, akoby si ho chcela zapamätať do posledného detailu.
Izbou sa nieslo len ich zrýchlené dýchanie, šuchot oblečenia a ticho, ktoré bolo hlasnejšie než akákoľvek hudba.
Ležali vedľa seba, ich telá sa k sebe tisli, ruky a pery sa nevedeli nabažiť dotykov. Každý pohyb bol vyznaním, každé pritiahnutie bližšie sľubom, že táto noc bude patriť iba im.
A keď sa konečne uvoľnili do spoločného objatia, svet sa premenil na jedno jediné – na horúce, sladké ticho medzi dvoma ľuďmi, ktorí našli v sebe všetko, po čom túžili.
