Súťažná - letná vášeň na štadióne

Chlad arény ma objal, len čo sme prešli ťažkými dverami. Vzduch páchol ľadom, starým potom a hot dogmu. Sedeli sme v piatom rade, jeden kamoš si už otváral niečo na pitie, kamoška si niečo šepkala s tou ďalšou. Moje oči však blúdili na striedačku po ploche a po aréne...A zrazu našli jeho...Marek.

Sedel oproti s ostatnými kamošmi, no jeho pohľad sa zrazu zdvihol a stretol sa s mojím. Neusmial sa, len prikývol, ten známy záblesk v očiach však ožil…

Pred vyše rokom, v to horúce leto, naše cesty spojila náhoda. Jeho smiech, dotyky, nekonečné noci pod hviezdami. Potom prišla zmluva v zahraničí, letenka a sľuby, ktoré vybledli ako stará fotografia.

„Ahoj, Silvia.“ Hlas, ktorý ma prenasledoval v snoch, sa ozval vedľa mňa. Prekvapene som sa otočila. Stál tam, v tréningovej súprave, s úsmevom, ktorý mi vždy podlomil kolená.

„Marek,“ vydýchla som. „Už si veľká baba,“ premeral si ma pohľadom, jeho oči sa zastavili na mojich perách. „Ty si tu tiež, prečo nehráš, ked si sa konečne vrátil do rodného mesta?“ opýtala som sa, snažiac sa udržať hlas pevný.

„Bol som zranený, vyvrtnutý členok. Ale pozerám,“ usmial sa. „Môžem si prisadnúť?“

Kamoš ho poznal, baby tiež, pár slov, potlesk po pleci a už sedel vedľa mňa. Jeho stehno sa letmo dotýkalo môjho. Každý pohyb, každý nádych, všetko naberá iný rozmer. Na ľade sa brankár naťahoval za pukom, ale ja som vnímala len teplo, ktoré sálalo z jeho tela.

„Bavíš sa?“ spýtal sa, jeho hlas hlboký, skoro šepot. „Teraz áno,“ priznala som.

Tretia tretina sa začala. Hra bola divoká, tvrdé bodyčeky, diváci kričali. Ale ja som cítila len jeho ruku, ktorá sa oprela o moju. Prsty sa preplietli. Ten prúd, ktorý prešiel celým mojím telom, bol nezameniteľný.

„Poďme odtiaľto,“ zašepkal mi do ucha. Jeho teplý dych mi naježil chĺpky na krku.
„Kam?“ otočila som hlavu, naše pery sa takmer dotýkali. „Uvidíš.“


Postavili sme sa. Kamoši boli ponorení do hry, nikto si nás nevšimol. Marek ma viedol chodbami, preč od hluku tribún, preč od zvedavých pohľadov. Vzduch sa ochladzoval, páchol chlórom a vlhkosťou. Zastavil pri dverách s nápisom „Šatňa – Domáci Tím“.

„Si si istý?“ môj hlas bol sotva počuteľný.
„Nikto tu nebude. Všetci sú na ľade a ja mám stále kľúče.“

Vsunul kľúč, dvere sa otvorili s tichým zavrzganím. Vnútri vládlo prítmie, len slabé svetlo prenikalo z chodby. Vzduch bol plný pachu potu, hokejovej výstroje a maskulínnej sily. Marek ma vtiahol dnu, dvere sa za nami zatvorili. Ticho nás obklopilo, prerušované len tlmeným hukotom arény z diaľky.

Pritlačil ma k stene, jeho pery našli moje. Bozk bol divoký, plný potlačenej túžby. Jeho jazyk mi vnikol do úst, dravý, hľadal môj, preplietal sa s ním. Prepadla som sa do neho, moje ruky sa mu omotali okolo krku, prsty sa zaborili do jeho vlasov. Jeho ruky putovali po mojom chrbte, stiahli ma k sebe, cítila som tvrdosť jeho penisu. Moje nohy sa mu ovíjali okolo stehien, takmer som stratila rovnováhu.

„Chýbala si mi,“ zamrmlal medzi bozkami, jeho hlas bol stále drsný. Moje džínsy sa mi zdali príliš tesné. Marek mi ich stiahol, spolu so spodnou bielizňou, hodil ich na lavičku. Studený vzduch mi zaryl do kože, ale jeho ruky už hľadali teplo. Prsty sa mi zaborili do vlasov a zatiahol ma k sebe. Kľakla som si pred neho.

„Prosím,“ zašepkal. Jeho tepláky sa vzduli. Chytila som ho cez látku, cítila som jeho tvrdú, masívnu erekciu. Rozopol si ich, stiahol dole. Jeho penis vyskočil, obrovský, hrubý, s prekrvenou hlavičkou. Prehltla som. Bol presne taký, ako som si ho pamätala. Vzala som si ho do úst, jazykom prešla po vlhkej špičke. Marek zastenal. Začala som pomaly, nežne, oblizovala som ho, nasávala jeho dĺžku. Cítila som, ako mu tuhne v ústach, ako mu pulzuje. Marek mi chytil hlavu, zľahka ma tlačil dole, hlbšie. Moje líca sa opierali o jeho stehná, do úst mi vnikal celou dĺžkou. Slinila som ho, moje hrdlo sa naťahovalo, ale chcela som ho celého. Vydával zvuky spokojnosti, rukou mi prechádzal po vlasoch, potom po krku. Jeho chuť bola slaná, zemitá, plná testosterónu. Cítila som, ako sa mu špička dotýka mandlí, a potom sa z neho uvoľnil pre-ejakulát, ktorý som prehltla.

Vytiahla som sa, tvár som mala celú od neho. „Si úžasná,“ vydýchol, jeho oči žiarili.
Otočil ma chrbtom k sebe, oprela som sa o lavičku. Moje ruky sa chytili okraja sedadla. Cítila som, ako mi prstami prešiel po zadku, stisol mi ho. Moje nohy sa mierne rozkročili. Jeho kolená sa opreli o zadnú stranu mojich stehien. Cítila som, ako mi špičkou penisu dráždil dierku medzi polkami.

„Si taká mokrá,“ zamrmlal. Jeho penis sa mi dotkol vchodu do pošvy. Cítila som, ako sa mi roztvára, ako sa jeho horúca hlavička tlačí dnu. Zastonal. Vnikol do mňa, pomaly, ale s neúprosnou silou. Moje telo sa prispôsobilo, každý centimeter jeho dĺžky ma napĺňal. Moje stehná sa chveli. Marek začal s rytmickými prírazmi, zo začiatku pomalými, potom zrýchľoval. Jeho gule mi udierali o zadok, špliechali, vytvárali hlasné zvuky. Moje telo sa ohýbalo, s každým prírazom som sa tlačila dozadu, hlbšie do neho. Potila som sa, vlasy sa mi lepili na čelo. Jeho dych bol ťažký, jeho telo napäté.

„Áno, takto,“ vydýchla som, hlas sa mi lámal. Cítila som, ako sa vo mne napína, ako sa vnútri mňa chveje. Zatriasla som sa, orgazmus mi prebehol celým telom, zvierala som ho.

„Budem,“ zastonal Mare a s posledným, silným prírazom po ktorom ho vytiahol, mi vystriekal chrbát a zadok horúcim spermou. Cítila som, ako mi pulzuje v pošve, horúca tekutina sa mi rozlievala po zadku.

V tom sme počuli hlasné zvuky z chodby. Hra sa musela skončiť. Obliekli sme sa v panike, džínsy som si zapla krivo, nohy sa mi stále triasli. Vyšli sme do chodby, ktorá už bola plná ľudí. Kamošky ma zrazu zbadali.

„Kde si bola, Silvia? Už ideme domov.“
Marek sa na mňa pozrel, v očiach mu blikalo to známe iskrenie. „Ešte sa uvidíme, Silvia.“

Len som prikývla. Moje telo stále bzučalo, nohy sa mi triasli. Aréna bola hlučná, ale vo mne znel len ozvena jeho hlasu a pocit jeho tela. Vedela som, že ďaľšie leto bude iné.