Chlad arény ma objal, len čo sme prešli ťažkými dverami. Vzduch páchol ľadom, starým potom a hot dogmu. Sedeli sme v piatom rade, jeden kamoš si už otváral niečo na pitie, kamoška si niečo šepkala s tou ďalšou. Moje oči však blúdili na striedačku po ploche a po aréne...A zrazu našli jeho...Marek. Sedel oproti s ostatnými kamošmi, no jeho pohľad sa zrazu zdvihol a stretol sa s mojím. Neusmial sa…
Storie (7)
Studená dlaň sa mi dotkla chrbta, keď ma Jakub viedol k dverám hotelovej izby. „Prekvapenie, miláčik,“ zašepkal mi do ucha. Srdce mi poskočilo, očakávala som len romantickú večeru, možno tortu. Dvere sa otvorili a izba, zahalená do tlmeného svetla, odhalila niečo iné. Na stole stála fľaša šampanského, no v rohu izby, na mäkkom kresle, sedel Andrej. Usmial sa, ten jeho typický úsmev, ktorý mi vždy…
Vzduch v Prahe praskal chladom, ale my s Niki sme cítili len teplo, čo nám stúpalo do hlavy z vareného vína. Staromestské námestie sa hemžilo ľuďmi, smiech sa miešal s melódiami pouličných muzikantov a vôňou škorice. Niki sa ku mne naklonila, jej líca už sčerveneli. „Myslíš, že dnes nájdeme nejakých fešákov?“ zakričala cez vravu, jej dych voňal po klinčekoch. „Len ak nebudú rovnako opití ako my…
Konečne…Už dlho sme to plánovali. Konečne sme si obaja našli čas a na víkend vypadneme von niekam do prírody. Neviem síce kam, no vzrušenie z toho, že budeme niekde v pustej prírode iba my dvaja sa ešte zvyšuje… Prirodzene zvlhnem len čo si predstavím to, čo všetko budeme spolu na tej chatke stvárať. Sadám si do auta a pýtam sa kam ideme. Ty len stroho odpovedáš, nech ti dôverujem a viac sa…
Slnko sa opieralo do listov, farbilo ich na zlatista a hádzalo dlhé tiene cez trávu. Vzduch bol plný vône ihličia a čerstvej zeme. Neisto som sa usadila na starom pni, môj batoh plný učebníc chémie ťažko dopadol vedľa mňa. Peter sa usmial, jeho oči sa leskli pod hustými mihalnicami. Mal na sebe ošúchané džínsy a voľné tričko, ktoré len zdôrazňovalo šírku jeho ramien. „Takže, chémia,“ Peter…
Je večer a vonku vidieť posledné lúče zapadajúceho Slnka, ktoré je sfarbené do krvavo červenej. Lampy mestského osvetlenia začali žiariť, no ich svetlo sa rozplývalo v hustej hmle. Išla som práve unavená z práce domov, vyčerpaná po namáhavom dni. Nohy sa mi takmer podlamovali a miestami som ani nevedela, kam kráčam, pretože cez tú hustú hmlu bolo vidieť len na krok. Všetko sa zdalo pochmúrne,…
Ó, aká to noc! Pamätám si, akoby to bolo včera, hoci to bolo už pre desiatimi rokmi. Pozvanie od Kláry na jej narodeninovú oslavu bolo presne to, čo som potrebovala – únik z bežnej rutiny, prísľub smiechu, tanca a možno... možno aj niečoho viac. Nikdy som nevedela, aké prorocké to „niečo viac“ bude. Vyzbrojená fľašou vína a náladou na bláznenie som prešla prahom jej bytu. Hlasná hudba mi…