Bol piatok večer, tesne po deviatej. Mobil zavibroval – správa od „Manžela“. Krátky text, žiadne zbytočnosti:
„21:30, parkovisko za Tescom na okraji mesta. Čierne Audi A6, tmavé zadné sklá. Nastúpiš dozadu. Žiadne fotky, žiadne mená. Prídeš?“
Odpísal som: Áno.
Auto už čakalo – čierne, lesklé, Zadné okno sa stiahlo o pár centimetrov. Ženský hlas, tichý a pevný: „Nastup.“
Vošiel som. Vonku chlad, vo vnútri teplo a ťažká vôňa jej parfému – sladká, korenistá. Sedela na pravej strane zadného sedadla. Čierne pančuchy s lemom, krátka tmavá sukňa vyhrnutá vysoko na stehnách. Top s hlbokým výstrihom, plné prsia sa pri každom nádychu zdvihli. Tmavé vlasy jej padali cez rameno, pery červené, oči výrazne podčiarknuté. 35 rokov, ale v tom pohľade bola istota ženy, ktorá vie presne, čo chce.
Vodič sa neotočil. Len krátko kývol hlavou do spätného zrkadla – muž okolo 40, upravená brada, okuliare bez obruby. „Jazdíme,“ povedal potichu a zaradil.
Vyrazili sme po okreske. Svetlá lámp prebiehali po jej tvári ako blikajúce tiene. Položila mi ruku na stehno, pomaly posúvala vyššie. Zdvihol som jej sukňu – pod ňou nič. Koža horúca, už vlhká. Prstami som jej prešiel po stehne, počul som, ako sa jej zadrhol dych.
„Silnejšie,“ zašepkala.
Otočila sa na kolená, oprela dlane o operadlo predného sedadla. Sukňa jej spadla na pás, zadok sa vysunul oproti mne. Rozopol som si nohavice, pritisol sa k nej. Vklznutie bolo hlboké, plynulé. Vydýchla dlho a nahlas – úmyselne.
„Ááá… tvrdo…“ povedala, takmer rozkazovačne.
Auto sa nakláňalo v zákrutách, ja som sa do nej vtláčal v rytme jazdy. Každý pohyb bol hlasnejší – jej vzdychy, mokrý zvuk, moje dýchanie. On šoféroval mlčky, ale v zrkadle som videl, ako sa mu pohľad občas zastaví. Nehovoril nič. Len raz, veľmi potichu: „Pokračuj.“
Otočil som ju na chrbát. Nohy hore, na opierky sedadiel. Top si stiahla dole, prsia sa uvoľnili – pevné, tmavé bradavky. Cmúľal som ich, kým stonala čoraz rýchlejšie.
„Príď do mňa… naplň ma… nech to cítim…“
Posledné slová už takmer krikom. Vtom som to neudržal – hlboko v nej som sa vyprázdnil, cítil som, ako sa jej telo trasie okolo mňa. Zostal som v nej ešte chvíľu, pomaly sa pohyboval, kým sa jej dych upokojil.
Keď sme sa zastavili na odľahlom mieste, stále som mal tvrdý. Pobozkala ma – dlho, hlboko, rukou ma pevne chytila za krk.
„Ešte raz,“ zašepkala.
Otočila sa znova na kolená. Tentoraz rýchlo, tvrdšie, takmer zúrivo. Auto sa mierne pohupovalo. Ona sa opierala o sedadlo, ja som ju držal za boky. Keď som znova bol, len ticho zastonala, hlavu sklonila dopredu, vlasy jej padli do tváre.
Potom ticho. Len zvuk motora a naše dýchanie.
Odviezli ma naspäť k môjmu autu. Keď som vystupoval, naklonila sa ku mne, pobozkala ma ešte raz – pomaly, takmer nežne.
Dvere sa zavreli. Audi sa rozbehlo do tmy.
