Bol piatok večer, tesne po deviatej. Mobil zavibroval – správa od „Manžela“. Krátky text, žiadne zbytočnosti: „21:30, parkovisko za Tescom na okraji mesta. Čierne Audi A6, tmavé zadné sklá. Nastúpiš dozadu. Žiadne fotky, žiadne mená. Prídeš?“ Odpísal som: Áno. Auto už čakalo – čierne, lesklé, Zadné okno sa stiahlo o pár centimetrov. Ženský hlas, tichý a pevný: „Nastup.“ Vošiel som. Vonku chlad,…
Na tú chatu som išiel len kvôli oslave. Hudba, alkohol, ľudia… klasika. Už po pár hodinách mi to liezlo na nervy, tak som vyšiel von na vzduch. Ticho. Chlad. Úplný opak toho bordelu vo vnútri. A vtedy som ju uvidel. Stála opretá o zábradlie, pohár v ruke, kabát rozopnutý. Staršia žena. Sebavedomá. Taký typ, čo keď vojde do miestnosti, všetci si ju všimnú… ale ona si vyberá, koho si všimne ona.…
