Trvalo to týždne... možno mesiace, kto vie kde to začalo. Kedy prišla tá jemná iskra ktorá ju donútila zdvihnúť zrak a zbadať jeho pohľad.
Úprimne, boli dni kedy sa obávala cesty domov týmto autobusom. Jeho oči mierili viac na ňu a nie na cestu čo mal pred sebou. Možno keby sa stále nedívala ona naňho,
nebrala si sukňu keď vedela že pôjde on, nerozpúšťala si vlasy z copu, nedávala si červenší rúž... Ale, a opäť veľmi úprimne, chcela aby sa díval.
Aby ju videl... aby bola v noci hlavnou hrdinkou jeho mokrých snov. On bol totiž hrdina v tých jej. Či divák?! V jej snoch sedel pred ňou v bielej
rozopnutej košeli, v čiernych nohaviciach s odopnutým opaskom a veľkým prekvapením ku ktorému sa v sne nikdy akosi nedostala.
V jej snoch sa totiž len díval. Jemne sa k nemu naklonila a nežne ho pobozkala na spánku. Pridržiavala sa jeho silných ramien ktoré by ju celú
za sekundu spacifikovali. Prechádzala dlaňami k hrudníku, po bokoch - až sa zaprela o jeho stehná. Perami mu prechádzala jemne ku krku, a stále čoraz nižšie.
Celý čas sa svojim nahým telom dotýkala jeho. Túžila ho na sebe cítiť, v sebe ešte viac, ale to dráždenie jej prišlo oveľa zábavnejšie. Pery sa na malú chvíľku zastavili
na jeho bradavke ktorú jemne olízla a pobozkala, počula jeho nádherný vzdych a na prsiach ktoré sa mu zastavili rovno v lone cítila že by ju už na seba najradšej posadil.
Ale ona sa mienila hrať ďalej. Bozkami sa presúvala čoraz nižšie a keď už cítila že sa nemôže dočkať kedy mu ho vyberie z nohavíc a vloží si ho do úst, len k nemu zdvihla zrak,
jazykom si prešla po perách a rukami mu prešla po stehnách. Sadla si pred neho na podlahu a na pár sekúnd videla ten zmätený pohľad muža ktorý nevie čo robiť. Skôr ako však stihol zareagovať,
ľahla si, pomaly roztiahla nohy a začala sa dotýkať samej seba. Jednou rukou si prechádzala krkom k prsiam, kým druhá hladila stehná a mala jasný cieľ. Jemne sa dráždila a hladkala, prechádzala prstami po každom záhybe svojej mušličky ktorá pod ňou začínala tvoriť oceán... A dívala sa mu pritom do jeho nádherných modrých očí, občas skĺzla k rozkroku kde sa v nohaviciach
tlačilo to veľké prekvapenie... Dych mal plytký, akoby zbieral všetku silu aby mohol odolať. Jemne do seba zasunula prst a on sa zhlboka nadýchol. Pousmiala sa a viac rozkročila nohy.
Pridala ďalší prst a jemne sa sama dráždila, čo najhlbšie jej to šlo. Na malý okamih zo seba vytiahla svoje mokré prsty a strčila si ich do úst, a dívala sa ako si prešiel jazykom po perách.
Strašne chcela aby bol ten jazyk v nej, aby ho v sebe cítila... ale to ako si užíval divadlo aké mu predvádzala bolo vzrušujúce.
Opäť do seba vsunula prsty a začala sa robiť oveľa intenzívnejšie, rukou si ťahala bradavku a zrazu prestával svet existovať. Cítila v sebe len slasť ktorá jej prechádzala telom a úžasný ohňostroj.
Po otvorení očí bol jej hrdina preč, videla len strop nad svojou posteľou a mokro na plachte, po každom takom sne sa budila úplne roztrasená a vyčerpaná.
A premýšľala, kedy pôjde autobusom znova...
Či si nemá sadnúť o sedadlo bližšie?
Alebo vziať ešte kratšiu sukňu... a začať sa jemne hladkať?
Možno v ďalšom sne by ten autobus odparkoval na krajnici, prehol ju cez sedadlo a krásne pretiahol... Alebo, by sa to možno stalo naozaj?
Tak to zajtra skúsim, čo poviete? :-)
