Píšem, píšem básničku O výstrihu na tričku, O rázporku na sukni, Ktorý šepká: Nakukni! O hre farieb, očí, rúk (Najskôr obraz, potom zvuk, Potom vôňa, potom chuť....) Fantázia, dobrá buď! Snáď sa zmestím do troch strof - Ďalšiu z mikrokatastrof Odvial vietor v jednej z chvíľ.... Dojem sa však nestratil!

Stretnutie: jeden muž s jednou z múz.... Díval by som sa ti z očí v oči, No akosi sa mi hlava točí. Mám pocit, že vidíš celkom jasne, Kde môj pohľad blúdi... (sú tak krásne!) Nie je to drzosťou, som len slabý, Aby som zdvihol zrak vyššie, aby... som prosto povedal, jak sú krásne! Hádam to pochopíš... Koniec básne.

Podtitul: "Už nedám ruku do ohňa ani za seba samého!" Ahojte amatéri! Aj vám sa stáva, že k vám priletí z niekade z podvedomia krátka flash myšlienka, ktorú v zápätí zavrhnete, pretože za prvé - nie ste predsa až taký sviniar, že by ste niečo také dopustili (vzhľadom na vaše záväzky), a za druhé - zhodnotíte ju ako mimoriadne nepravdepodobnú, neuskutočniteľnú, ba priam absurdnú, avšak osud sa s…

Kto z tváre strel by memento streľby diel, keď kruté boje utíchnu, len toho v časoch, keď vládne zas (och!) mier, do opevnení vpustí dnu. Kto vydržal by to ticho paľby tiel mieriace priamo k podstate, len ten ju získa! Polia bojísk a pier bude len ten mať vyhraté!