Niekedy chcem utiecť pred svetom a stratiť sa zo spomienok ľudí… ,,je možné reinkarnovať sa bez nutnosti fyzicky umrieť a znova sa niekde narodiť?” Nechcel by som už znova dospievať a zisťovať kým skutočne som. Nechcel by som znova túžiť zapadnúť a patriť do nejakých skupín, spoločenstiev. Ako ľudský druh máme túto potrebu zapísanú v génoch. Dnes už som prijal že nezapadám a často si to viem…

Áno, viem že cieľom druhu homo sapiens je niekam patriť, družiť sa, mať pozíciu v spoločenskom rebríčku, milovať a byť milovaný. Nakoniec, aj keď sme sa v rámci prírody povýšili na niečo viac, stále máme v sebe zvieracie inštinkty našich predkov, časť mozgu po plazoch a nie vždy si chceme pripustiť, že sme iba cicavce, ktorým evolúcia dopriala väčšie mozgy, s ktorými prišlo iné, vyššie vedomie a…

Keby som niekedy premýšľal, že začnem seriózne písať (nie že by som si na to trúfal), stačí mi prečítať si niektorú z Hesseho kníh a zistím, že to, čo chcem svetu povedať, už dávno napísal niekto iný a oveľa lepšie. Tak namiesto okienka do duše nemeckých malomeštiakov na pultoch kníhkupectiev, prinesiem pohľad do mysle jedného obyčajného chlapa z okolia Bratislavy a jeho často chlípnych…

Mám ťa rád. Za to, že ma nesúdiš vo chvíľach, keď zlyhávam. Keď nenávidím samého seba. Že chápeš… Aj keď ma úprimne mrzí, že tomu chápeš – pretože to znamená, že si to poznala na vlastnej koži. A keďže ťa mám rád, nechcem, aby si trpela. Bol to jeden z tých dní, keď ma už nebavilo ani si ho honiť. Keď žiaden z tých zvrhlých evergreenov, nad ktorými premýšľam, kým sa urobím, nijako nevzrušil moju…

Poznáte to, keď k vám prehovárajú ozveny vášho lepšieho ja, bytosti, ktorou by ste chceli byť, kebyže žijete v ideálnom svete? Keď si vravíte, že sa odhlásite zo všetkých sociálnych sietí, že začnete plávať či cvičiť jogu, behať alebo chodiť do hôr, že predáte televízor a konečne prečítate všetku tú klasiku v knižnici, ktorú roky obsesívne zbierate, akoby ste rátali s tým, že sa dožijete aspoň…