Všetko sa deje tak rýchlo. Viac ako 365 dní a stále je toho tak veľa..je toľko slov z ktorých by som sa Ti chcela vyznať. Na dlhú dobou si sa stal prvou priečkou mojich dní, kráľom môjho času, niekto, na koho sa nezabúda a na koho nikdy zabudnúť nechcem. Neviem, kto mi Ťa priniesol do života a prečo, ale svojím príchodom si zasvietil v mojom svete a vyradil z hry ostatných. Prebúdzaš dávno…

Bytom sa rozvoňala horúca káva. Pomaly a potichu kráčam k Tebe, aby som sa mohla pozerať na krehkosť tvojho spánku v bielych apartmánových perinách. Užívam si ten moment a ani nevieš aká som vďačná za to, že si sa rozhodol prísť aspoň na chvíľu..a byť len môj. Neviem sa dočkať kedy sa zobudíš, kedy ma k sebe zavoláš a ešte na chvíľu si ma privinieš. Páči sa mi, koľko inšpirácie si vo mne…

Som na Úteku. Zo svojho reálneho sveta do toho tajného, ktorý mám s Tebou.Za chvíľami o ktorých sa nehovorí. Intenzívne pocity šťastia z Tvojho príchodu, vystriedali ešte intenzívnejšie pocity z odchodu. Prestávala som pomaly veriť, že existuješ, dokým si po tých dlhých mesiacoch teraz skutočne predomnou nestál, živý a krásny. Mlčala som, nevedela som sa nasýtiť pohľadu na Teba, potreba stále…

Hoci tu nebudem dávať žiadne úvahy o živote alebo fokus na nejakú problematiku, predsalen si to tu odložím. Jedna zo sprav od muža za posledných pár dni, ktorý kedysi priniesol farbu a vzrušenie do môjho nudného šedivého sveta a na nejaký čas v ňom ostal. A tak teraz, po 3 rokoch ticha premýšľam, čo ďalej.. "Chceš čítať moje myšlienky? Tu sú... Chcem ťa vziať na miesto, kde neexistujú pravidlá,…