Existuje vôbec? Taká čo má svoje zázemie a nechce oň prísť, no vnútri jej stále niečo chýba, lebo sa jej nedostáva vyrovnanie svojej nahromadenej energie, ktorú v sebe má. No nemá ju s kým zdielať, odovzdať svoju energiu s radosťou a pýchou že to čo robí má svoj zmysel a s nadšením pozerať ako tú svoju tvorivú chce niekto odovzdať jej. Takú energiu, ktorá už pohľadom hľadí tvoje predstavy, a keď príde dotyk, tak jeho pomalosť a jemnosť v tebe prebúdza tie najtajnejšie priania odovzdania sa, cítiš ako tebou pulzuje a ty sa jej chceš bez ostychu ešte viac nabažiť. Potom sa zobudíš, a zistíš, že to bol len sen.. no túžba a potreba zostala. Si na tom podobne?