Poznáte porekadlo: zariekaného chleba najväčší krajec? Tak toto je príbeh o tom, ako sa mi zas potvrdilo, že to platí. Tí, čo má poznajú vedia aký je môj názor na mladších mužov, tzv. zajkov. Nikdy som necítila nejakú potrebu mať niekoho takého. Proste mi vyhovovali…

Jasné, to nám tá dovolenka začína fakt perfektne. Ale veď už som si mohla dávnejšie zvyknúť. Nik ti nepomôže, len ty sama. Vo všetkom. Do slova. Dohodli sme sa, že tento rok si to trošku ozvláštnime. Tak inak. Nielen jedno miesto, ale trošku pocestujeme. Decká sa tešia…

Taký ten znudený deň. Poznáme ho všetci. Doma síce kopec práce, ale komu by sa v tom teple chcelo. Chvíľku som premýšľala, že si uľavím, vypustím to napätie čo sa vo mne nahromadilo. Ale ani na to už nemám chuť. To už je aké štádium, že sa mi nechce ani spraviť? Asi to…

Nie som pekná žena, nikdy som nebola a nikdy nebudem. Nikdy som netvrdila, že som, alebo že sa tak cítim. Myslím, že som aj dosť otvorená, na nič sa nehrám. Chcem len jednu vec. Úprimnosť. Nemusí byť hodená do ksichtu s cieľom raniť. Ale proste, na čo sa tu hrať na…

To som cela ja. Konecne sa rozhodnem spravit nieco pre zdravie...ako aby sme sa chapali, odhodlanie je vzdy, len ta moja lenivost...ale k tomu rozhodnutiu. Konecne som sa odhodlala vytiahnut tenisky a trosku sa prebehnut. Dnes volno, piatocek, co budem len tak sediet.…

Čo robím? Beží mi v hlave keď hľadám  moje miesto v nočnom vlaku. Sadnem a v duchu sa usmejem. Tak som sa odhodlala. Pár týždňov písania a teraz idem za tebou. Prvý krát sama, prvý krát vlakom....prvý krát za ženou. Čo robím?! Čo ak ma nebude čakať? Čo ak to bude čudný…

Neskoro v noci, fakt som chcela ísť skôr spať, ale nejak mi nejde z hlavy...chlapci a chlapi, teraz to bude trochu o vás. Fakt ma zaujíma, akú máte úspešnosť odpovedí na správy? Viem, že nás žien, reálnych žien je tu pár. Tým pádom máme pocit, že máme výhradné právo…

Sledujem ho už dlhšie...mladší a o dosť...no a čo, myšlienky môžem mať aj na zajačika...obracia sa za barom..vysoký, štíhly, ale nie vychudnutý...pekný...to mi prebehne hlavou a usmejem sa...práve, keď sa otočí mojím smerom..najskôr sklopí zrak...hm..hanblivý...potom…

Júlia bola skromné dievča. Kto ju spoznal, obľúbil si ju. Nevynikala v kráse, aspoň sa ta necítila. Nechýbal jej zmysel pre humor...i keď svojský a bolo mu treba prísť na chuť. Navonok veselá, vo svojom vnútri citlivá a občas smutná. Nerada dávala svoj smútok najavo,…

Teplý júnový podvečer. Kedysi nezvyčajné na toto ročné obdobie, teraz už klasika. Na sebe som mala len ľahké letné šaty a cez plecia tenučký svetrík. Pod šatami len čipkované tangá a hore nič. Nebolo treba, šaty podopierali, čo bolo treba. Zatiaľ bolo príjemne teplúčko…