Stál som na balkóne, keď som ju zbadal opäť. Kráčala smerom k svojmu bytu, uterák prevesený cez plece, vlasy ešte trochu vlhké od sprchy. Musela si všimnúť, že som tam – pozrela sa hore a usmiala sa. Trochu nesmelo, ale akoby čakala, že na ňu znova pozriem tým pohľadom…

V chráme panovalo ticho, ktoré nebolo prázdne — bolo plné očakávania, dychu, tlkotu dvoch sŕdc. Ona sa mierne posunula na vankúšoch, jemné svetlo sa láskalo s obrysmi jej nôh. V prstoch držala svoje malé, nosené baleríny — jednoduché, ale krásne. Hodila ich k tebe,…