Položím mobil na stôl po mojej pravici, muž sediaci vedľa mňa sklopí zrak a všimne si pozadie mobilu. Opýta sa ma, či sú to moje nohy, prikývnem a zahľadím sa mu hlboko do očí. Má to v nich, tú iskierku šibalstva, dobrodružstva, úchylnosti. Usmeje sa. Na lícach sa mu vytvoria nádherné lícne jamky a odhalí na mňa dokonale rovné, krásne biele zuby. Do tej chvíle som si ho veľmi ani nevšímala, ale…

Toto leto je nádherné. Užívam si, čo mi ponúka. Beriem všetko a bez výčitiek. Som šťastná a spokojná. Úprimne. Bez tieňov na duši. Bez pochmúrnych myšlienok. Vyjdem z vody. Vynáram sa pomaly, ladne, nie je kam sa ponáhľať. Nadvihnem si ramená a prejdem si po vlasoch, nech z nich vyžmýkam vodu. Prsia sa mi nadvihnú a lesknú sa na nich kvapôčky vody, bradavky mám stvrdnuté. Kráčam hore schodami ku…

5 rokov dozadu mi napisali, ze moj stastny pribeh ma este len caka, len musim byt trpezliva. Laco mi nastavil latku vysoko a ani som netusila ako sa ta latka da preskocit. Velmi vysoko preskocit. Christian mi zazelal toho najlepsieho muza pod slnkom, lebo si to zasluzim. Ja... neviem... Uz nic neviem. Otvaram dvere do bytu, prazdneho. Dokonaly poriadok, navarene. Mame dych beruci vyhlad. Zahladim…

Zatváram dvere od bytu. Prázdneho. Ležérne oblečená, jemne namaľovaná a na chrbte mám vak. Nemá ani 6kg a to tam mám pribalený ešte aj spacák. Pre prípad potreby. Cítim sa kus nesvoja keďže vyrážam skoro o dve hodiny neskôr ako som chcela a pomaly sa stmieva. Na výpadovku sa odveziem autobusom. Vystúpim. Chvíľu sa len tak nesmelo potácam a snažím sa nájsť vhodné miesto. Rozhodne sa postavím na…

Otvárajú sa dvere do bytu. Ale nie môjho. S Kevinom som mala zhodu na Tinderi. Je z Karibiku. Z Guadaloupe. Malý ostrov obmývaný Pacifikom. A teraz tento Paci-fik chce okúsiť slovenské vody. Však prečo nie. Príde mi to ako dobrý úlovok do mojej medzinárodnej zbierky. A ešte veľmi netradične na Karibčana je Žid. Cítim sa nesvoja. Vyzúvam si čižmy, vyzlečiem kabát. Ostanem stáť v čiernych…

Otváram dvere do bytu. Prázdneho. Neporiadok sa hromadí, už celý týždeň. Mám voči nemu apatiu. Ospravedlňujem sa sama pred sebou, že som uanvená a nestíham. Ako by sa aj dalo, keď chodím domov len zneužiť svoju postel. Istú dobu už len na spánok. A nakŕmiť domáce zvieratká. Sedím na posteli, v ruke pohár. Skrinka s chlastom prázdna. Možno preto, že ju ani nemám. Alkohol sa nachádza rôzne.…

Otváram dvere do bytu. Prázdneho. Na kľúčenke mi visí nápis Paris. Bol do darček a bude tam visieť a pripomínať mi, že po tých rokoch by bodlo kariéru zavesiť na kliniec. Že nie je dobrý nápad zavolať niekoho cudzieho k sebe na celý víkend. Kľúčenka, ktorá ma naučila, že treba ostať pri jednorázovom sexe. To mi robí radosť. Je to chuť nového, nepoznaného. Pri opakovanej súloži sa to všetko…