Srdce mi búši ako zvon, keď stojím pred nenápadnými tmavosivými dverami starého domu v centre Bruselu. Za dverami počuť tlmene hrať techno a to tuc-tuc mi klope na mozog ako kladivo. Moje predstavy o divokej nahej technopárty, kam ťa v okamihu vtiahnu a vyzlečú do naha, znova ožívajú. Už niekoľko krát som prešiel okolo, sledoval som mužov, čo potichu vykĺzli von s ligotajúcimi sa očami a červenou…

Počas krátkej vojenskej kariéry ešte za socializmu som sa ocitol ako doktor na cvičení protivzdušnej obrany (dúfam, že už neprezrádzam žiadne vojenské tajomstvo) na kopci nad Dobřanmi pri Plzni. Vysoký kopec, hore lúka, obkolesená stromami, okolo pole repky v najlepšom kvete. Na lúke sa zložilo 700 vojakov, ktorí sa tu mali dva týždne hrať na protivzdušnú obranu. Na to hranie sa priviezla všetka…

Vo vedľajšej dráhe plával muž, ktorý ma pri každej stretávke dráždil dobre stavaným telom v maličkých tesných plavkách. Všimol som si ho už naposledy, vtedy ale zmizol z bazénu ako duch. Teraz som si ho strážil a chcel som ho vidieť v celej paráde, najlepšie pod sprchou. Plával rýchle, ale pokojne, bolo vidieť, že si dáva pravidelnú dennú dávku. Ja som už svoju doplával, ale vyčkával som, kedy…

Autobus už na zastávku prišiel poriadne natrepaný. Šanca, že by som našiel najbližšiu polhodinu miesto na sedenie, je nulová. To zase bude cesta domov. Nefunguje ani klíma, hoci to bol nový bus, tak budeme ako sardinky v oleji. Paráda. Pretlačil som sa do uličky a zaujal postoj visiaceho na tyči. Ani telefón som si nemohol vybrať z aktovky a tak mi neostávalo nič iného, ako pozorovať notoricky…

Vyšiel som z parnej sauny celý rozpálený, nielen teplotou, ktorá tam bola, ale aj prvým zážitkom. Bol som nielen riadne spotený, ale cítil som na sebe riadne množstvo biologického materiálu, pričom som nevedel odhadnúť, koľko ľudí sa na tú zbierku poskladalo. Studená sprcha bola poriadnym občerstvením a očistou. Po nej som sa rozhliadal, kam by som sa mohol upratať a dopriať si trochu kľudu a…

Na predmestí Paríža mám obľúbený malý rodinný hotel, kde bývam vždy pri cestách do Paríža. Poznám sa s personálom a v hoteli, ktorý síce nie je najmodernejší, ale nechýba mu typický francúzsky šarm, sa cítim ako doma. Jeden večer som prišiel z celodennej porady, zastavil som sa na nákup v potravinách a pred sebou som mal len nudný večer na hoteli. Von sa mi ísť nechcelo, predsa len centrum je…

Záverečné vojenské sústredenie na vojenskej katedre bolo povinné. Predstava stráviť horúci júl v kasárňach, zavretý a k tomu ešte sa nechať buzerovať debilnými veliteľmi a učiť sa na skúšky, bola jednoducho príšerná. Vedel som o tom dopredu a mal som pokazený takmer celý polrok predtým. Príchod do kasární na korbe nákladných áut bol len zlým začiatkom. Rozdelili nás do drevených barakov, ktoré…

Ráno po raňajkách sme sa teda spoločne s mojim spolubývajúcim vydali na moju skoro súkromnú nudapláž. Oproti širokým hotelovým plážam Magalufu to bol len asi desaťmetrový pás piesku medzi dvoma skaliskami, ale práve pre svoju intimitu bola veľmi obľúbená medzi prívržencami celotelového opaľovania. Pláž bola dlhá asi 30 metrov a z jednej strany skala tvorila malý previs nad ňou, kde rástlo pár…

Ako to už býva, keď ide niekto sám na zájazd, musí rátať so všeličím, aj s náhodným spolubývajúcim. Keďže sa nedala kúpiť jednoposteľová izba, musel som sa zmieriť s tým, že aj nás bude párny počet (rovnakého pohlavia), budem sa o izbu dva týždne deliť s náhodným parťákom. A tak sa aj stalo, vedúca zájazdu po príchode do hotela na pobreží Mallorky rozdala kľúče všetkým dvojiciam a dávala kľúče…