Dotkni sa svojho mena Ak si otvoríš tieto stránky, uvidíš ma. Nie hneď celú, nie hneď odvážnu. Som iba hlas, čo dlho šepkal potichu, až kým nezistil, že mlčanie bolí viac než pravda. Volám sa Silvia. A toto je príbeh o tom, ako som sa konečne dotkla svojho mena. Možno v ňom uvidíš seba, možno len cudziu cestu, ale každé slovo je kúsok kože, každá spoveď kúsok krvi. Nebude to vždy krásne. Niekedy…

Kapitola 4: Sen o slobode Čím viac som sa doma učila objavovať samu seba, tým viac vo mne rástla túžba urobiť krok ďalej. Už mi nestačilo stáť pred zrkadlom, skúšať rúž a oblečenie za zatvorenými dverami. V mojich myšlienkach sa začal rodiť obraz, ktorý bol taký silný, že sa mi vracal znova a znova – predstava, že raz pôjdem von ako Silvia. Najprv to boli len drobné fantázie. Predstavovala som si…

Kapitola 23: Keď vášeň nepozná hranice Na ďalšom stretnutí sme už ani nepotrebovali dlhé úvody. Stačilo, že sme sa videli – a iskra, ktorá minule zaiskrila, teraz okamžite vzplanula. Tentoraz sme sa rozhodli prejsť mimo hlučných ulíc, smerom k parku, kde bolo ticho a iba tlmené svetlá lámp. Sadli sme si na lavičku, no obaja sme vedeli, že dlho tam nevydržíme. Bozky prišli hneď – hladné, túžiace,…

Kapitola 8: Umenie byť k sebe nežná Dlho som žila v napätí. Každý kúsok oblečenia, každý dotyk siloniek, každý pohľad do zrkadla bol sprevádzaný otázkou: „Je to správne? Nie je to len nejaký omyl?“ A práve tieto otázky vo mne vyvolávali pocit viny. Ale časom som si uvedomila, že sa musím naučiť hovoriť k sebe inak. Že Silvia nie je chybou, ale darom. Začalo to drobnosťami. Namiesto toho, aby som…

Kapitola 38: Ticho medzi slovami Trvalo mi dlho, kým som si dodala odvahu. Stále som mala v sebe ten výjav – krik, výčitky, hanbu. No niečo vo mne rástlo. Potrebovala som aspoň raz skúsiť povedať svoju pravdu niekomu, kto mi je blízky. Nie v posteli, nie v tajomstve, nie v tieni. Ale otvorene, priamo. Vybrala som si kamarátku, s ktorou som roky zdieľala všetko – prácu, smiech, aj malé smútky.…

Kapitola 29: Noc u neho doma Keď mi napísal, či by som nechcela prísť k nemu, cítila som v žalúdku ten známy chvejivý uzlík – vzrušenie aj nervozitu. Ale tentoraz to nebolo ako prvé kroky v tme. Už som vedela, kto som. A vedela som, že idem za mužom, ktorý ma vidí takú, aká som. Pripravovala som sa starostlivo –jemné šaty, prvýktát decentné lodičky, trošku viac rúžu než inokedy a prekvapenie pre…

Kapitola 18: Vlna, ktorá ma niesla Domov som sa vracala pomalými krokmi. Ulice boli tiché, ale vo mne vládol hluk – nie nepríjemný, ale ohromujúci. V hlave mi znovu a znovu zneli ozveny jeho dychu, jeho hlasu, šepotu, ktorý som si možno iba domyslela medzi bozkami. Sadla som si doma pred zrkadlo. Vlasy som mala trochu rozcuchané, rúž trochu rozmazaný – ale v tej chvíli som sa videla krásnejšie,…

Kapitola 33: Nečakané dvere Bol to večer ako mnohé predtým. V jeho byte panovalo šero, vzduch bol presýtený našou blízkosťou a ja som cítila jeho dych na pokožke. Boli sme v tom stratení, v okamihu, kde už neexistovalo nič iné než on a ja. A práve vtedy sa ozvalo kliknutie dverí. Najprv som si myslela, že sa mi to zdalo. No kroky v predsieni ma zmrazili. O sekundu neskôr sa dvere do izby otvorili…

Kapitola 107: Dva svety, jedno ja Týždeň, ktorý žil vo mne: Pondelok - V práci som fungovala v mužskej prezentácii – košeľa, nohavice, známe prostredie kancelárie. Kolegovia riešili bežné témy, termíny a projekty. Navonok som pôsobila rovnako ako vždy, ale vo vnútri sa akoby oddeľovali dva svety. V kabelke som mala starostlivo schované samodržky, ktoré som si zobrala len ako symbol, pre ten pocit…