"Ema, prosím vás, tak ako vždy, presso s cukrom bez mlieka", zaznelo z kancelárie. Mal zvučný hlas, ktorý od začiatku nášho pracovného vzťahu vo mne budil rešpekt. Založila som do zakladača posledné papiere, ktoré poobede odovzdávam ekonómke a pustila som sa do tej sprostej kávy. Dokola, dokola... akokeby fungoval len na nej. Ale tak zase po šesťdesiatke s jeho novopečenou o niekoľko desiatok…

"Ahoj Peter, sto rokov som ťa nevidela, ako sa máš?" zastavila som ho v nákupnom centre v cudzom meste. Peter bol jeden z ľudí, u ktorého som mala vybudovaný zdravý rešpekt, ktorý má miestami vzrušoval. Rada poslúcham. Nie vždy to využil sexuálne, ale aj keď, tak ja som sa tomu vôbec nebránila. Keď sa mi odzdravil "Čau Naty, pristane ti to, " až ma zamrazilo a hneď mojou mysľou prebleskli všetky…