Slnko sa len pomaly predieralo spod línie mora. Vzduch bol svieži, s jemným dotykom soli, a na hladine sa mihotali zlaté odlesky. Chodník, po ktorom si bežala, viedol popri úzkych plážach a skalách, kde sa vlny rozbíjali o kamene s pravidelným, upokojujúcim šumom. Tvoje telo bolo rozohriate tempom, dych sa ti zrýchlil, a v každom kroku si cítila pružnú silu svalov. Vlasy ti vietor rozhadzoval…
Storie (2)
Les bol tichý, iba vietor si pohrával s korunami stromov a v diaľke občas zakrákal krkavec. Bola jeseň – taká tá krásna, zlatá, kedy lístie šuští pod nohami a vzduch vonia mokrou hlinou. Lenka sa zohla a opatrne vykrútila spod hrubej vrstvy machu statného dubáka. Otočila sa na Martina, ktorý sa len opieral o strom a usmieval sa. „Ty nič nehľadáš?“ „Hľadám. Ale ty si oveľa krajší úlovok ako…