„Príď do agáčiny... ak chceš.... a.....“ Hm.... Lubka mi poslala takúto správu. Hlavou mi vírili myšlienky, prečo práve dnes, prečo takto, čo tým sleduje. Už dlhšie sme boli v takom latentnom štádiu. Po vášnivom roku nastalo obdobie „rozmýšľania“, rozhovorov a viac menej odcudzovania sa. A teraz toto. No nič. Sadol som do auta. Pol hodinka po kľukatých cestách nie je tak veľa. Prejdem sa horou a…
Sobotné ráno, lenivé, slnečné lúče pomaly presvitajú cez žalúzie. Naše nahé telá sa túlia k sebe. Perami sa prisajem na Lubkinu pokožku. Bozkávam jej šiju... ramená.. prstami sa kĺžem po bokoch. Zmocní sa ma túžba pomilovať ju.... ešte voňavú z večernej extázy. Lono má polepené od semena a šťavy rozkoše. Milujem tú vôňu.... chuť.... keď je v nej ešte včerajšia rozkoš. Pomaly skĺznem k jej lonu...…
Všetci sa tlačili. Koncert práve začal. Evina s Dušanom boli kúsok vpredu, Libor zostal za mnou. Konečne. Prvé tóny zozknísali davy. Síce neviem tancovať, ale to mi nevadí. Skákať viem. A tiež sa oddať hudbe. Ako skladba striedala skladbu tak som sa strácala v eufórii. Sem tam sa dav zhustil, ale potom sa to znovu uvoľnilo a mohla som sa baviť. Keď začali hrať tú krásnu baladu tak som sa…
Stlačil som kľučku. Bolo odomknuté. Takže je doma. Zvyčajne má vonkajšie dvere otvorené, teraz boli zavreté. Ale nezamknuté. Hm... Opatrne som vošiel dnu. Hneď som si všimol sveter hodený na schodoch. To nie je jej zvyk. Zatvoril som a vyzul som si topánky. Keď som ich šiel šupnúť pod vešiak som to zbadal. Veľké mužské tenisky. Tak tu niekto je. Asi by som mal ísť preč. Nazrel som do kuchyne a…
