Od rána bolo horúco, vedela som, že v takýto deň si nespravím žiadne plány len sa uložiť na deku a budem chytať každý jeden slnečný lúč čo bude k dispozícii. Teplo, slnko, chytať bronz, to je to čo milujem a využívam každú časovú prílezitosť čo sa mi naskytne. V túto sobotu som súce chcela niečo okolo domu poriadiť ale slnko zvíťazilo, takže hneď ráno som si pri bazéne nachystala lehátko, olej,…
Storie (21)
Ten deň ma čakalo hotové časové peklo. Mám rada programom naplnený deň, no niekedy sa nájdu aj extrémy. A tento deň čo ma práve čakal patril medzi ne. Vždy som to brala ako výzvu, či to zvládnem a ako to skĺbim aby to bolo realizovateľné. Ráno som chcela byť o hodinku skôr v práci, aby som si stihla nachystať podklady na dve porady, čo ma čakali dopoludnia, obed som ani neplánovala. Musela som…
Nechcelo sa mi, tak veľmi sa mi nechcelo z tej postele vyliezť, ale jedno šťastie, že od skorého rána svietilo slnko a pomedzi štrbinky žalúzií ma šteklilo na tvári a dodávalo energiu...Konečne sa nám začala ukazovať jar a slnečné rána mi boli vzácne. Ponaťahovala som telo ešte posledný krát v teplých perinách a s nevôľou vyšla z postele. Ranná káva a sprcha ma dostatočne prebrali, len som…
Tieto dni sú v práci dosť náročne a nie len tam, blížia sa sviatky, doma treba všetko nachystať, takže po práci prichádzam domov a čakajú ma ďalšie povinnosti...večer padám do postele, od únavy hneď zaspím ale tento večer sa mi zaspať nedalo. Nebolo veľa hodín, len niečo po desiatej. Prehadzovala som sa zo strany na stranu, hľadala si polohu v ktorej by som dokázala zaspať, ale nedarilo sa mi…
Papierik držím v ruke a nahlas čítam, "Ďakujem za krásny zážitok z reštaurácie, Martin". Po odkazom je telefónne číslo. Pozriem na teba, usmejem sa. Čakám na tvoju reakciu. Úsmev mi opatuješ a pýtaš sa, "Chceš?". Neváham ani sekundu s odpoveďou, "chcem". Podídeš ku mne, dáš mi bozk, "Volaj". Nič viac, nič menej nepovieš, len sa usmievaš a odchádzaš do kúpeľne. Beriem mobil a číslo vytáčam. Zvoní,…
Vracal sa domov z poľovačky, bol už celkom neskorý večer. Do toho sa spustil silný dážď. Veľmi nerozmýšľal, len sa už tešil, aby bol doma, dal si horúci čaj, napustí si vaňu, telo mal celé premočené a zima ním lomcovala. Blížil sa k domu, keď ju stretol pri krajnici, zúfalo sa snažila odomknúť auto, ale veľmi sa jej to nedarilo, čiže vôbec ....Veci na sebe mala snáď premočené viac než on, triasla…
Dnes je to ako za trest. Nič sa mi od samého rána nechce, počasie k tomu vôbec nepomáha. Od večera prší ako z krhle ešte aj študenti sú ako odtrhnutí z reťaze. Mám za sebou už tri prednášky a ešte jedna dvojhodinová ma čaká a to asi z najhoršou skupinou, ktorá sa nevie vpratať do kože a nechápem načo vôbec študujú, keď ich to vôbec nezaujíma. Najviac ma vytáča asi Ivan, študent ekonómie, čo hádam…
Milovala šum lístia, jemný vánok vetra vo vlasoch, slnečné lúče ako ich verných priateľov, nechávala sa nimi často sprevádzať keď potrebovala chvíľku pre seba ale tento krát ich vzala aj v čase keď nebola sama... V ten deň sa nevedela dočkať jeho príchodu, už pár dni si vášnivo pisali, čo si nedarujú a hlavne čo si doprajú navzájom, ale boli by ste prekvapení, nebolo to o sexe, boli k sebe…
Pomaly sa preberám, ponaťahujem ospalé telo a pritom zistím, že miesto vedľa mňa je už prázdne. Pozriem na mobil a zisťujem, že je už niečo po ôsmej. Matej je už v práci, večer mi rozprával, že má dnes toho veľa a ráno chce odísť skôr do kancelárie. Ja som si na dnes vzala voľno, včerajší deň nemal konca kraja, ukončili sme konečne dôležitý projekt v práci a povedala som si, že ak sa tak stane,…
Tak zlý deň ako som mala dnes, som už dávno nemala. Samozrejme, že boli dobré aj zlé dni, ale dnešok bol výnimočne zlý. Čakala som ako na spasenie kedy si všetko dokončím, zbalím a, odídem domov. Domov, kde bude dnes kľud, pokoj. Napustím si vaňu, zápalom sviečky, nalejme pohár vína, možno aj dva a budem sa snažiť úplne vypnúť. Len ako som nad tým premýšľala, mala som pocit, že to nie je to čím…