Nočný vzduch bol teplý, lepkavý, voňal po jazmíne a letnom daždi. Katherina kráčala za Sofiou úzkou uličkou, kde tlmené svetlá lámp vrhali dlhé tiene na staré fasády domov. Srdce jej bilo rýchlejšie, dych mala plytší – od vzrušenia, očakávania, túžby, ktorá medzi nimi rástla už od prvého pohľadu. Sotva za nimi zapadli dvere hotelovej izby, Sofia sa k nej prudko otočila. Na ich perách sa stretol…

Ticho v byte rušilo len tlmené tikotanie hodín. Katarína stála pri okne, pohrávala sa s pohárom červeného vína a sledovala nočné mesto. Jej čierne šaty tesne obopínali telo, zvýrazňovali štíhly pás a ladné krivky. Cítila sa vzrušene, hoci si to nechcela priznať. Vedela, že sa nemala stretnúť s Petrom. No jeho hlas v telefóne bol príliš presvedčivý. „Len prídem na pohár vína,“ povedal. Ale obaja…

V miestnosti vládlo tlmené svetlo, vzduch bol ťažký očakávaním. Oliver sedel na gauči, v ruke držal pohár whisky, ale sotva si uvedomoval jej chuť. Myšlienky mu vírili, pohľad mal upretý na Katku, ktorá sa ladne pohybovala po miestnosti. Nebola to náhoda. Všimol si, že sa dnes hýbe inak – pomalšie, s väčšou eleganciou, ako keby presne vedela, na čo myslí. Jej nohy sa kĺzali po podlahe s gráciou,…

Noc sa zniesla na dom v Provence ako teplý závoj. Vzduch bol ťažký od vône levandule a vína, od nevyhnutnosti, ktorá visela medzi stenami. Katherine stála pri okne, nahá do tmy, s pocitom, že svet okolo nej dýcha pomalšie. Zavrela oči a cítila, ako jej koža horí spomienkami — na ruky, ktoré sa jej kedysi dotkli, na dych, ktorý sa jej stratil vo vlasoch. Nebolo dôležité, čie to boli ruky. Bolo to…

Katherina sedela na balkóne starej vily, odkiaľ bol výhľad na more. Vzduch bol teplý, jemne presýtený vôňou soli a levandule. Vo vlasoch mala zopár zabudnutých kvietkov z večernej prechádzky. Keď vyšiel mesiac, do izby vstúpil Adrian – muž, ktorý jej bol posledné dni stále bližší. Neprišiel s veľkými slovami, iba si k nej ticho prisadol. Ich pohľady sa stretli, a v tom okamihu už nepotrebovali…

Katherine vždy milovala les. Vôňa ihličia, mäkký mach pod nohami a šum stromov jej dávali pocit slobody, aký nikde inde nenašla. V ten podvečer sa vybrala na svoje obľúbené miesto – malú čistinku ukrytú hlboko medzi vysokými borovicami, kam dopadali posledné zlaté lúče zapadajúceho slnka. Vzduch bol teplý a jemný vánok sa pohrával s jej vlasmi. Zastavila sa uprostred čistiny, zavrela oči a…

Večer sa začal nevinne. Tlmené svetlo sviečok, pomalá hudba, poháre vína na stole. No pod povrchom sa už dávno hromadilo niečo silnejšie. Katherine sedela na pohovke a sledovala Evu pri okne. V ich pohľadoch bolo viac než priateľstvo. Bola tam zvedavosť, napätie… a niečo hladné. Keď prišiel Marek, atmosféra sa ešte viac zahustila. Vzduch medzi nimi sa dal krájať. Eva pristúpila ku Katherine prvá.…

Letná búrka visela nad mestom ako závoj túžby. Kvapky dažďa dopadali ťažko, zanechávajúc na pokožke horúce stopy. Katarína stála pod slabou žiarou pouličnej lampy – premočená, bez pohybu, len s očami hľadiacimi do tmy. Cítila ho, ešte skôr než ho videla. Peter. Nepovedali si ani slovo. Keď k nej prišiel, chytil ju za tvár, pritlačil svoje čelo na jej. Dýchali rýchlo, ako keby sa už pred bozkom…

Peter ju bez slova chytil za ruku a viedol ju do starej tehlovej budovy neďaleko mosta. Dvere praskli, keď ich zatlačil, a hneď ako za nimi zapadla tma, Katarína narazila chrbtom o studenú stenu. Jej dych sa zmiešal s jeho, telá znova naliehali jedno na druhé. Bez zbytočných slov jej Peter jedným pohybom stiahol šaty z pliec. Pod nimi nemala nič. Zastonal potichu, keď pohľadom prešiel po jej tele…