Tma v miestnosti bola prerušovaná len tlmeným svetlom z rohu. Kov hojdačky jemne zavŕzgal, keď som sa pohol, no remene ma držali pevne na mieste. Nebolo úniku — a práve to ma vzrušovalo najviac. Stál si oproti mne pokojne, takmer elegantne. Nepôsobil si uponáhľane. Naopak. Každý tvoj pohyb mal význam. Každý dotyk bol premyslený. „Dnes budeš poslúchať,“ povedal si ticho. Nebola to hrozba. Bola…