„Pod svetlom sviečok“ Večer padal na mesto ako hebký závoj. V jeho byte horeli len sviečky – ich svetlo tancovalo po stenách, po skle pohárov a po jeho tvári. Sedel na gauči v košeli, rozopnutej práve toľko, aby odhalila líniu jeho kľúčnej kosti. Bol nervózny – no zároveň plný očakávania. Vedel, že príde. Zaklopal. Keď mu otvoril, stál tam – vysoký, istý si sebou, s očami, ktoré hovorili viac…