Lak na nechtoch mi schne už tretiu vrstvu a ja stále stojím pred zrkadlom len v čiernej spodnej bielizni, akoby som sa sama seba snažila presvedčiť, že toto je dobrý nápad. V kúpeľni je teplo, para po sprche ešte nezmizla z okrajov zrkadla a moja pokožka je po telovom oleji jemne lesklá. Prstami si prejdem po kľúčnej kosti a žalúdok sa mi znovu stiahne nervozitou. Neviem, ako vyzerá. A práve to…

Nie som žena, ktorá by si domýšľala významy. Aspoň som si to o sebe vždy myslela. Medicína ma naučila veriť faktom, nie pocitom. Lenže fakty mi dnes unikali pomedzi prsty a ja som zostala sama so sebou. Len ja,sama so svojím telom, ktoré sa správalo, akoby vedelo niečo skôr a impulzívne udávalo smer skôr,ako mozog udelil prvotný príkaz. Sedela som v kaviarni a uvedomovala si každý detail príliš…

Keď som vyšla z kaviarne, myslela som si, že to zostane tam. Že sa to rozplynie medzi hlukom ulíc, povinnosťami, zoznamami úloh. Také stretnutia sa predsa dejú stále. Pohľad stretne letmý úsmev. Náhoda. Lenže môj mozog sa odmietal správať racionálne. Cestou domov som si ho premietala znova a znova, akoby som sa snažila nájsť chybu v zázname. Jeho hlas. Spôsob, akým sa na mňa pozrel vyzývavo. Skôr…

Keď som za sebou zavrela dvere bytu, mala som pocit, akoby som si vyzliekla poslednú vrstvu sebakontroly. V kaviarni som bola pokojná, uhladená, schopná hrať sa na normálnosť, no tu nie. Tu som bola len ja a telo, ktoré si odmietalo pamätať pravidlá. Oprela som sa chrbtom o dvere o sekundu dlhšie, než bolo potrebné, vnímala som vlastný dych, teplejší, hlbší a prsty mi jemne pulzovali, akoby si…