Už pár hodín po príchode do ozdravovne sme si padli do oka. Ty, 24 ročný, svetlovlasý frajer a ja, 18 ročná, tmavovlasá hanblivka. Stretli sme sa na porade tímu ozdravovacieho pobytu. Boli to nudné bláboly o tom, aké je zariadenie super, na čo je zamerané, o jeho histórii a okolí. Taktiež sme si vypočuli informácie o našich povinnostiach, ako sa máme správať, aký je denný harmonogram a podobne.…

"Taaak, žiaci. Koniec hodiny...užite si víkend a nezabudnite, že v pondelok vás čaká písomka!" S týmito slovami si sa zdvihol zo stoličky a začal si si baliť veci. Ja som k tebe prišla zo zadnej lavice, aby som ti pomohla pozbierať pomôcky. Bolo na tebe vidno, že sa už vidíš doma, v teplúčku a kľude...preč od týchto pubertiakov. Práve, keď som ti podala posledné veci, si ma zastavil so slovami:…

Bola som rada, že sa k nám pridala. Ja som bola vyradená z prevádzky, nevedela som sa ani pohnúť. Nechcela som, aby chlapci zostali nečinní, kým sa mi vráti sila. Pošepkala som jej, nech si ich pozornosť teraz užije ona a potom sa uvidí, čo bude ďalej. Hneď, ako si ľahla, sa na ňu vrhli ako tigre na svoju korisť. Len s tým rozdielom, že títo sa ju nesnažili zjesť, ale priviesť ju do neba úžasnými…

"Ahoj. Dlho sme sa nevideli," povedala som, keď som vystúpila z vlaku. "Presne tak, celých 24 hodín," usmial si sa na mňa, "ale dnes to bude príjemnejšie. Nemusíme mať medzipristátie u doktora." "Áno, to je pravda. Takže, aký máme na večer plán?" "Noooo, niečo dobré som uvaril - čo mi, mimochodom, pripomína, že by sme si mali švihnúť, aby to nevychladlo. A potom...no, uvidíme. Môžeme si pozrieť…

Vošla som do baru. Svetlá boli príjemne tlmené, bolo počuť čulý rozhovor veľkého množstva ľudí. Občas zaznel výbuch smiechu. Sedel si pri okrúhlom stole so svojimi kolegami. Oprava - s našimi kolegami. Už by som si konečne mala zvyknúť, že som prešla do vašej firmy. Zobrali ste ma so sebou na služobku, aby som sa čo najrýchlejšie začlenila do kolektívu. Vraj potom aj moje zaúčanie pôjde ľahšie.…

Zobudila som sa na bubnovanie dažďa na okennú parapetu. "No super," pomyslela som si, "to sa nám pekne tento deň začína. Som zvedavá, čo ma dnes čaká." Uvedomila som si, že by som mala ísť dnes domov - veď nemôžem prísť v pondelok do práce v tom istom oblečení, čo som mala na sebe celý víkend. Teda...nemala som ho na sebe, skôr so sebou. Pri tejto myšlienke som sa začervenala. Celý tento víkend…

Vystúpila som z vlaku a uvidela som ťa. Čakal si na stanici, s úsmevom od ucha k uchu a tešil si sa, že ma opäť vidíš. Sľúbil si mi, že po lekárovi pôjdeme k tebe domov, kde máš pre mňa prichystané prekvapenie. Toto je prvýkrát, čo mi ukážeš svoj byt. Zatiaľ som ťa videla len v práci, keď som si bola zariaďovať vlastné bývanie. Narazila som na veľmi neschopného poradcu a mala som šťastie, že si…

Poutierali ste sa a vyšli ste z kúpeľne. Až teraz ste si mali možnosť poriadne obzrieť, čo všetko je v tejto miestnosti. Okrem postele, ktorú ste si všimli hneď pri príchode a gauča, tu bola ešte polička pri posteli...plná veľmi zaujímavých hračiek. Boli tam dildá rôznej veľkosti a tvaru, štipce na bradavky, latexové rukavice, lubrikačné gély, retiazky aj s putami na ruky a škraboška na oči. …

"Ahoj, asi o 15 minút prídem k tebe do práce. Budeš mať na mňa čas?" Práve som prišla vlakom a potrebujem sa dostať k tebe do práce, aby si mi dal kľúče od bytu. Rada by som tam pripravila nejaké občerstvenie, keď už mám tie narodeniny. "Ahoj. Áno, počkám ťa pri vchode, aby si ma nemusela hľadať. Ale nerob si veľké starosti s jedlom, mám chuť úplne na niečo iné." Tú druhú časť si skôr zašepkal,…