Karolína sa posadila na okraj postele, s pohárom vína v ruke a pohľadom upretým na okno, cez ktoré sa v noci vpíjala do izby len slabá mesačná žiara. Vzduch v miestnosti bol tichý, len jej vlastný dych a zvuk kvapiek dažďa, ktoré dopadali na parapet, rušili pokoj. „Ešte len 28,“ povedala si pre seba. „To nie je veľa.“ A predsa mala pocit, akoby čas začínal kráčať iným tempom. Hoci bola v…