Vzduch v polotmavom salóniku bol hustý vôňou vanilky a niečím ostrejším – váhaním. Vera sa oprela o kožený box, jednu nohu preloženú cez druhú, pričom sa jej lodička nebezpečne hompáľala na špičkách prstov. Prstami bubnovala pomalý rytmus o vlastné stehno, oči upreté na neho s trpezlivosťou predátora. „Už päť minút mi pozeráš na ústa,“ začala chrapľavo. „Plánuješ s tým niečo urobiť, alebo si mám…