V salóniku luxusného hotela v srdci Jasnej doznievali posledné slová analýz. Vzduch bol sterilný, presýtený pachom drahej arabiky a tlejúcim napätím. Richard (55), riaditeľ firmy, muž so žulovou tvárou a striebornými vlasmi, pôsobil ako nehybný monument moci. Po jeho pravici sedela Linda (38), obchodná riaditeľka. Jej čierne vlasy boli stiahnuté do bolestivo dokonalého uzla, no jej tmavomodrý…

Tribúna hučala ako jeden organizmus. Svetlá sa lámali na ľade, puk sa odrážal od mantinelov a vzduch bol presýtený hlasmi, pivom a napätím. Sedela som rovno, pokojne. Mala som štyridsať a nemala som potrebu sa strácať v dave. Slovenský dres, vlasy zopnuté len tak, aby mi neprekážali. Keď som kričala a fandila po slovensky, robila som to bez zábran. Mala som pivo a vychutnávala som si večer s…

Cesta z Ostravy na Žilinu sa vliekla ako načatá tuba silikónu. Stará dodávka páchla studenou kávou, vyfajčenými cigaretami a prachom z montáže. Jirka, štyridsiatnik so širokými ramenami a dlaňami drsnými od kovu, držal volant s pokojom niekoho, kto už na cestách zažil všetko. Vedľa neho na trojsedačke podriemaval o desať rokov mladší Honza v zaprášených monterkách. Keď v tiahlych zákrutách nad…

Stalo sa to presne minulý týždeň, ale keď v office zavriem oči, stále cítim na perách soľ a na koži ma páli slnko. Mám dvadsaťosem a po tejto zime v korporáte som mlela z posledného. Sivé dni, maily, lodičky, stres. Keď mi zrazu na začiatku mája napísal Pavel, môj kamarát z výšky, bolo to ako znamenie. Pavel je rodený Čech, ktorý už roky žije jachtingom. Napísal mi, že berie na týždeň menšiu loď…

Ordinácia bola sterilná a tichá, vzduch naplnený vôňou dezinfekcie, ktorá sa vznášala nad bielymi kachličkami. Doktorka Nováková si unavene vzdychla a upravila si rozstrapatený cop. Bola to žena okolo šesťdesiatky, špinavá blondína so zvedavými očami a prenikavým pohľadom, ktorý dokázal odhaliť každú slabosť. Jej unavená tvár odrážala dlhý deň – sestrička nebola v práci, a tak musela všetko…

Ten najlepší zážitok môjho života sa stal v júli predminulého roka. Bol to horúci piatok a po celodennom vyučovaní sme sa so spolužiakmi stretli v kaviarni, aby sme si trochu oddýchli od školy. Bolo nás jedenásť – trieda je prevažne mužská, takže ženskú spoločnosť sme tvorili len ja, Anna a ešte jedna spolužiačka. Atmosféra bola príjemná, popíjali sme a viedli zaujímavé debaty. Prešli sme od…

Sedela som v predposlednej lavici a sledovala, ako profesor Černý rozdáva opravené písomky. Na stole predomnou sa objavil papier, na ktorom sa červenelo hodnotenie D. Moje srdce sa na chvíľu zastavilo. D? Ja, vždy pripravená, vždy dôsledná? Toto mi mohlo úplne pokaziť celkové hodnotenie, a so štipendiom som sa mohla rovno rozlúčiť. Keď hodina skončila a trieda sa vyprázdnila, rozhodla som sa…

V daždivé popoludnie pôsobil zdravotný stredisko ako zabudnutý kút sveta. Všetko sa zdalo pomalšie, od kvapiek stekajúcich po skle až po ľudí v čakárni, zababušených do kabátov. Adam si nervózne prezeral ruky. Prišiel len na bežnú kontrolu, nič vážne, len vitamíny, tlak, krvný obraz. No keď sa otvorili dvere a na chodbe sa objavila ona, všetko v ňom stíchlo. „Pán Kováč, poďte ďalej,“ povedala…

V bare bolo dusno. Pach potu, preliateho alkoholu a neukojenej túžby visel vo vzduchu ako závoj pred búrkou. Ona kráčala cez miestnosť s bokmi ako metronóm, zrakom skenovala telá ako poľovník korisť. Vlasy mala stiahnuté, krk vystavený, šaty čierne ako výčitka – a pod nimi vôňa, ktorá už presiakla nohavičky. Zbadala ho okamžite. Sedel bokom, ruky rozložené, výraz hraného pokoja. Bol z tých, čo…