Moje pery sa dotkli prvého znamienka na jej kľúčnej kosti. Nebol to len bozk, bol to sľub. Cítil som, ako sa pod mojimi ústami prudko nadýchla, vzduch jej uviazol v hrdle. Pomaly, s mučivou precíznosťou, som prešiel k ďalšiemu tmavému bodu na jej ramene. „Jedno...“ zašepkal som do jej pokožky. „Druhé...“ pokračoval som nižšie. S každým ďalším dotykom pier sa jej tep zrýchľoval. Cítil som ho všade…

Sedel som v zadnej časti vinárne, presne tam, kde dopadalo len tlmené svetlo z ulice. Na stole dva poháre, jeden ešte prázdny. Hodinky som nesledoval. V inzeráte som sľúbil, že mám čas, a ten som mal aj teraz. Keď vošla, spoznal som ju okamžite. Nie podľa fotky – tú mi poslala len rozmazanú – ale podľa chôdze. Kráčala trochu neisto, no v jej pohyboch bola skrytá elegancia ženy, ktorá vie, že…

Od nášho večera vo vinárni ubehli tri týždne. Tri týždne ticha, ktoré by iného muža možno odradili, no mňa len utvrdili v tom, že to, čo sme začali, bolo skutočné. Keď mi konečne pípla správa, telefón na stole zavibroval ako živý organizmus. „Prepáč, že som sa odmlčala,“ svietilo na displeji. „Bojovala som sama so sebou. Ale prehrala som. Stále cítim tvoj dych na mojom krku a ten dotyk na zápästí…

​Všetko to začalo nečakane – odpoveďou na môj inzerát, ktorá sa od ostatných líšila hneď v prvom riadku. Písal mi muž, no jeho slová neboli o hľadaní dobrodružstva. Boli o nej. O žene, ktorú moje texty nenechali chladnou, pretože v nich našla odraz svojich vlastných predstáv. Nenaháňali sme sa za vzrušením, skôr sme sa v tichosti spoznávali cez riadky, ktoré v nej prebúdzali túžbu po nežnosti a…