Pracoval som v tom čase, spolu s kolegom asistentom, ako tréner ženského hádzanárskeho družstva. Bola to zaujímavá práca, nielen po športovej, ale aj po ľudskej stránke - boli tam väčšinou mladé dvadsiatky, zopár tridsiatok, s babami to niekedy nebýva jednoduché, ale tvorili sme súdržný kolektív a rozumeli sme si. Naša vzájomná symbióza nám priniesla niekoľko úspechov - tento príbeh sa začal…

Bol som na niekoľkodňovej služobnej ceste a býval som v menšom, staršom hoteli. V mojej izbe bola trochu zvláštnejšie umiestnená kúpeľňa - okno z nej viedlo do svetlíka budovy, za ktorým naproti bolo ďalšie okno, patriace ku kúpeľni inej izby. Raz po sprchovaní som potreboval moju kúpeľňu prevetrať, preto som okienko otvoril, a čo nevidím - oproti je okno tiež otvorené a v sprche... krásne mladé…

Večer mal priateľom svojím podmanivým hlasom zaspievať na oslave narodenín, nestihol však vlak, preto sa rozhodol stopnúť si do vzdialeného mesta nejakého ochotného šoféra. Zastavilo mu hneď druhé auto, a keď sa otvorili dvere, zostal prekvapený: „Dobrý deň, pani učiteľka.“ So susedkou sa príliš nepoznali, iba občas sa stretli na ulici pri ich dome. „Dobrý, kam idete?“ stopárov síce brávala…

Stalo sa to v dobe, keď som pracoval v jednej firme, kde som bol jediným mužom medzi samými ženami. Okrem práce v kancelárii som mal na starosti aj tmavú zadnú miestnosť s archívom spisov, kam sa nechcelo žiadnej z mojich kolegýň chodievať, preto som mával dosť často možnosť zašiť sa tam v čase zníženej pracovnej záťaže, kedy som nikomu tam vpredu nechýbal. Na dohľad všade samé ženy, väčšinou…

Za pár dní po záhradníckom dobrodružstve mi do práce prišla ďalšia výzva z tejto adresy - tentokrát reklamácia. Rozmýšľal som, čo to má zase znamenať, veď som na ich počítači vlastne nič neopravoval, ale spomenul som na všetky tie narážky a hlavne na to, čo mi tie baby povedali pri našej minulej rozlúčke. Tušil som, že ma znova môže stretnúť niečo neočakávané, ale možno aj vzrušujúce, no a tak…

Našli sme s priateľkou počas surfovania internetom na jednej erostránke zaujímavý inzerát s názvom „Tajomné bludisko“. Neboli tam napísané bližšie podrobnosti, iba to, že ide o skupinový sexuálny zážitok. Vŕtalo nám to hlavou, naše fantázie pracovali ostošesť, najmä počas nášho milovania a vždy sme si potom vymenili naše predstavy, čo to asi môže byť, to tajomné bludisko... Rozhodli sme sa…

/// PRVÁ ČASŤ PRÍBEHU JE V POVIEDKE „ZMRZLINÁRKA (1. ČASŤ - PRISTÚPILI...?)“ /// Pricestoval som do vedľajšieho mesta, kam ma pozvala moja príťažlivá známa z vlaku. Zmrzlináreň na námestí som našiel hneď - bola tam, ona, nežná kráska so šťavnatou buchtičkou, ktorej chuť sa mi nezmazateľne zapísala do mojich chuťových pohárikov. „Dobrý deň, jednu jahodovú, prosím,“ zahral som neutrálne…

Do lesa chodieval rád, iba tak sa poprechádzať, počas celého roka - miloval drevo a príroda je síce v každom ročnom období iná, ale vždy krásna. A lesné zákutia občas skrývajú ešte niečo naviac... Spoznal to jedného slnečného a teplého letného dňa. Asi sa práve vtedy vesmírne vibrácie zosúladili a vybudili v ľuďoch potrebu rozvibrovať svoje vnútorné struny napojené na tie tajomné a magické zdroje…

Vracal som sa z návštevy vo vzdialenom meste a čakala ma niekoľkohodinová cesta vlakom. Bol som dosť unavený a premýšľal som, ako mi to prežijem - zase budem sledovať ubiehajúcu krajinu za oknami a podriemavať... „No, snáď budem mať v kupé príjemných spolucestujúcich,“ pomyslel som si nastupujúc do vagóna. Keď som si našiel svoje miesto a pozdravil, bol som na prvý pohľad celkom spokojný - okrem…