V Aréne to vrelo. Naši dali v predĺžení gól a ja som mala pocit, že mi vybuchne hlava. Keď som sa konečne vymotala zo štadióna, triasla som sa od zimy aj od vzrušenia. Dav ma dotlačil k fanshopu, kde som narazila do chlapa v drese súpera. Mal na sebe ich farby, ale ten pohľad, ktorým ma prešiel, nebol ani trochu nepriateľský. „Dnes ste mali šťastie, čo?“ zavrčal mi do ucha, keď sme sa obchádzali…

Horský vzduch bol ostrý ako žiletka, no v ten večer mi to vôbec neprekážalo. Stála som na balkóne našej prenajatej chaty a sledovala, ako sa snehové vločky strácajú v tme. Moja priateľka Klára ostala v meste kvôli práci, a tak som túto lyžovačku trávila sama. Aspoň som si to myslela, kým som v bare pod svahom nestretla Adrianu. Adriana bola inštruktorka snowboardingu. Mala v sebe niečo…

V spálni na poschodí horelo tucet hrubých sviečok, ktoré vrhali na steny dlhé, mihotavé tiene. Vzduch bol ťažký od vône vosku a pachu nadržaných tiel. Marco, nahý a svalnatý, stál uprostred miestnosti, zatiaľ čo Vanda a Simona ho obchádzali ako dve hladné koristi. Vanda podišla k posteli, na ktorej ležali kožené remienky a hodvábne šatky. „Dnes večer, Marco, budeš robiť presne to, čo ti povieme…