Prišla k nemu po dlhom dni. Bolo to na nej vidieť – nie na tvári, tá sa usmievala – ale on si všimol ako si pri dverách vyzúva lodičky a na sekundu privrie oči. „Boleli ťa celý deň?" „Celý deň," potvrdila. „Prezentácia, potom obed so šéfom, potom ešte nákup. V tých krásnych nástrojoch pomalého mučenia." Zobral jej kabát, ona prešla do obývačky a padla na pohovku. On šiel do kuchyne, vrátil sa…
Zaparkoval pred jej panelákom o siedmej večer, presne ako sa dohodli. V taške mal masážny olej a skladací masážny stôl. Tak to chcela. Jednoducho, bez okázalosti. Otvorila mu v župane. Vlasy mala ešte mokré. „Daj si čas," povedal len tak, a prešiel do obývačky. Rozložil masážny stôl – klik, klik, klik – kovové nohy sa zaistili a stôl stál pevne medzi pohovkou a televízorom. Vedľa postavil malú…
Bol to jej nápad. Presnejšie – bol to jej darček jemu. „Chcem aby si videl," povedala jedného večera, bez úvodu, bez kontextu. „Chcem aby si sedel v kúte a díval sa." On nepovedal nič. Len sa na ňu pozrel. „Na masáž," dodala. A potom, po pauze: „A na to čo príde potom." Masér prišiel o ôsmej. Vysoký, pokojný, profesionálny – priniesol vlastný skladací stôl a ohrievačku na olej, postavil…
