Štvrtková cesta domov z práce bola všetko, len ne nudná. Len pár okamihov po tom, čo som sa usadil na sedadle v rohu vlakového kupé, sa dvere s jemným zasvišťaním otvorili. Vošla pôvabná dáma – elegantná, sebavedomá – a za ňou nasledovala malá skupinka detí. Na sebe mala pohodlné jednofarebné športové oblečenie, no napriek tomu vyzerala výnimočne. Jej prítomnosť bola priam magnetická. „Můžeme…

Pripomenutie z prvej časti: „Keď sa jej telo naplo po druhýkrát a z hrdla sa jej vydral tichý, chrapľavý ston, poddal som sa tomu momentu aj ja a divoko som sa pod ňou urobil.“ Zosadla zo mňa, jedným plynulým pohybom stiahla použitú ochranu a bez slova ju odložila na roh stolíka. Moje telo bolo po výstrele unavené, no ona mi nedala priestor na spánok. Okamžite sa presunula nižšie medzi moje…