Chlad arény ma objal, len čo sme prešli ťažkými dverami. Vzduch páchol ľadom, starým potom a hot dogmu. Sedeli sme v piatom rade, jeden kamoš si už otváral niečo na pitie, kamoška si niečo šepkala s tou ďalšou. Moje oči však blúdili na striedačku po ploche a po aréne..…

Studená dlaň sa mi dotkla chrbta, keď ma Jakub viedol k dverám hotelovej izby. „Prekvapenie, miláčik,“ zašepkal mi do ucha. Srdce mi poskočilo, očakávala som len romantickú večeru, možno tortu. Dvere sa otvorili a izba, zahalená do tlmeného svetla, odhalila niečo iné.…

Vzduch v Prahe praskal chladom, ale my s Niki sme cítili len teplo, čo nám stúpalo do hlavy z vareného vína. Staromestské námestie sa hemžilo ľuďmi, smiech sa miešal s melódiami pouličných muzikantov a vôňou škorice. Niki sa ku mne naklonila, jej líca už sčerveneli.…

Slnko sa opieralo do listov, farbilo ich na zlatista a hádzalo dlhé tiene cez trávu. Vzduch bol plný vône ihličia a čerstvej zeme. Neisto som sa usadila na starom pni, môj batoh plný učebníc chémie ťažko dopadol vedľa mňa. Peter sa usmial, jeho oči sa leskli pod…

Ó, aká to noc! Pamätám si, akoby to bolo včera, hoci to bolo už pre desiatimi rokmi. Pozvanie od Kláry na jej narodeninovú oslavu bolo presne to, čo som potrebovala – únik z bežnej rutiny, prísľub smiechu, tanca a možno... možno aj niečoho viac. Nikdy som nevedela,…

Je večer a vonku vidieť posledné lúče zapadajúceho Slnka, ktoré je sfarbené do krvavo červenej. Lampy mestského osvetlenia začali žiariť, no ich svetlo sa rozplývalo v hustej hmle. Išla som práve unavená z práce domov, vyčerpaná po namáhavom dni. Nohy sa mi takmer…

Konečne…Už dlho sme to plánovali. Konečne sme si obaja našli čas a na víkend vypadneme von niekam do prírody. Neviem síce kam, no vzrušenie z toho, že budeme niekde v pustej prírode iba my dvaja sa ešte zvyšuje… Prirodzene zvlhnem len čo si predstavím to, čo všetko…