Nestretli sme sa hneď. Prešlo pár dní. Nie preto, že by nechceli – ale preto, že tak to život zariadil. A potom jedno popoludnie napísala len: „Máš čas na kávu? Ale takú, čo sa natiahne na celý deň.“ Čakal som ju na rohu ulice. Prišla nenápadne – vo voľnej mikine, s…

Zobudil som sa skôr než ona. Ležala vedľa mňa, prikrytá len ľahkou perinou, vlasy rozstrapatené, pery jemne pootvorené. Dýchala pokojne. Pozeral som sa na ňu dlho. A nešlo o túžbu. Skôr o to tiché, čo príde, keď zrazu vieš, že sa ti niekto dostáva pod kožu. V izbe…

Ležali sme vedľa seba, ticho, pod dekou, stále spotení, ale bez potreby pohybu. Ona sa však zrazu pohla – jemne si sadla obkročmo na mňa. Vlasy jej padali do tváre, oči mala zúžené a úsmev… bol iný. Sebavedomejší. Odvážnejší. Pohladila ma po hrudi a pomaly, úplne…

3. časť príbehu „Bez plánu, bez zábran“ Slnečné lúče sa predierali cez stromy, zatiaľ čo sme sa pomaly túlali lesom. Bez cieľa. Len lesná cesta, ktorá sa miestami strácala v machu, a ona – s batohom na chrbte, spotenými ramenami, tvárou jemne začervenanou od tepla. …

Pokračovanie príbehu „Bez plánu, bez zábran“ Zobudil som sa skôr než ona. V stane bolo ticho, len z vonku sa ozývalo slabé šumienie listov a vtáky, ktoré si medzi sebou posúvali nové ráno. Ležala vedľa mňa na boku, prikrytá len tenkým spacákom, ktorým sa v noci…

Nepoznali sme sa dlho. Len pár týždňov písania, pár vtipov, niekoľko neskorých večerov, keď sa rozhovor nechcel skončiť. Nebola to žiadna romantická klasika. Skôr zvedavosť, túžba vypadnúť z mesta, z každodennosti. Keď som jej navrhol víkend pri jazere, prišla odpoveď…

Písali sme si niekoľko týždňov. Nebolo to denne, skôr nárazovo – ale vždy to malo iskru. Nebola to žena na hranie. Bola múdra, pokojná, s trochou sarkazmu a zámerne držala veci na uzde. Ale niečo medzi nami vibrovalo. Možno v tom, že sme si nič nesľubovali. Jedného…