V ten deň bolo sparno. Bratislava dýchala letom, ulice vibrovali a ja som si do poslednej chvíle nebol istý, či príde. Písali sme si len pár dní, no slová medzi nami preskakovali ako iskry po kábli pod napätím. Na “amateroch” bola priama, odvážna a presne vedela, čo chce. Tak ako ja. A na káve to bolo jasné – nešlo len o sympatie, ale o túžbu. Zakázanú, dusivú, a tak príťažlivú. O dve hodiny…
Sedel som pri stole v útulnej reštaurácii a oproti mne ten pár – ona, blondínka s pár tetovaniami na ruke a stehne, usmievavá a od prvej chvíle hravo koketná. On, vysoký, sympatický, jemne svalnatý, pôsobil pokojne, ale mal v očiach niečo, čo mi jasne dávalo najavo, že vie, čo chce. Rozprávali sme sa o práci, o záľubách, o úplne bežných veciach, ale medzi nami bola zvláštna energia. Keď sa jej…
Martin si ešte stále pamätal ten večer v šatni po tréningu, keď prvýkrát pochopil, že celý život hrá rolu, ktorú mu napísal niekto iný. Kvapky potu stekali po širokých ramenách chlapov okolo neho, vzduch voňal po dezodorante, železe a únave. Rovnaké prostredie poznal dvadsať rokov. Tvrdí chlapi. Sebavedomé reči. Vtipy o ženách. O buznoch. O tom, kto je „normálny“. Nikdy do tej debaty nezapadol…
