Netrpezlivo stál pri okne a čakal. Konečne privolila a sľúbila, že príde k nemu na rannú kávu. Chápal jej obavy, poznali sa len krátko, nevedeli do čoho idú, ale on cítil, že chce byť s ňou, aspoň chvíľu. Chcel ju vidieť uspokojenú, vzdychať šťastím, chcel ju vidieť vzrušenú. Dúfal, že si to nerozmyslela, že sa neotočila a neodišla, veľmi sa na ňu tešil. O chvíľu mu zazvonil mobil a on od ľaku…
Konečne skončila nudná pracovná večera a ona mohla ísť do hotelovej izby, natiahnuť si nohy a oddýchnuť si. Z vysokých podpätkoch ju už boleli nohy a bola unavená z predstieranej veselej nálady. Toľko nudných slov, už si myslela, že to nebude mať konca kraja. Zdvihla sa, rozlúčila a vybrala sa k izbe. Keď prechádzala okolo baru, tak ju napadla bláznivá myšlienka dať si ešte pohár vína pred…
Dnes mal svoj šťastný deň, v práci konečne dotiahol do úspešného konca obchod na ktorom tvrdo pracoval niekoľko mesiacov. A ešte k tomu mal aj narodeniny. Tešil sa domov, bol unavený. Už sa niekoľko dní nemiloval so svojou manželkou. Keď si na ňu spomenul, objavil sa mu úsmev na perách, miloval ju tak isto ako pred 10 rokmi, keď sa zoznámili. Kráčal zamyslený, hlavou sa mu preháňali myšlienky.…
Bol krásny letný večer, len spev svrčkov sa rozliehal po okolí, keď zazvonil telefón: „Ahoj, potrebujem s tebou hovoriť, súrne. Môžem dojsť?“ „Ahoj, no samozrejme, som doma. Stalo sa niečo?“ „To ti poviem až potom, musím ti to osobne povedať, nedá sa to takto cez telefón.“ „Dobre, tak ťa čakám.“ Zložil telefón v zlej predtuche. Čo sa mohlo stať? Ešte nikdy mu takto večer nezavolala a k tomu…
Stála pred oknom a premýšľala, či sa s ním má stretnúť. Jedna jej časť po tom volala, ale druhá, tá rozumnejšia jej vravela, že musí odmietnuť, lebo je to príliš nebezpečné. Nevedela čo má robiť, zvažovala a trápila sa. Túžila po ňom už dlhšiu dobu, jej telo zalievala nedočkavosť, ale vždy keď sa pohla, že ide, tak rozumná časť jej ja zvíťazila a ona sa vrátila. Ale vedela, že to takto dlho…
Dnes sa rozhodla pre prechádzku v lese. Bolo teplé letné počasie a ona zatúžila po chládku, ktorý vedia poskytnúť len stromy. Milovala tieto prechádzky, po pár krokoch sa ocitla mimo spaľujúcej horúčavy, v objatí stromov, kde len sem tam presvital slnečný lúč. Na chvíľu zabudla na celý svet, na svoje starosti a počúvala ako les „rozpráva“, vnímala štebot vtákov, ďatľa klopajúceho do kôry stromu.…
Dnes som bola pozvaná na večeru od jedného amatéra. Horúčkovito som sa chystala, bola som nervózna, ale chcela som vyzerať čo najlepšie, chcela som byť krásna ako nikdy predtým. Medzitým som spomínala ako k tomuto dnešnému stretnutiu došlo, prečo sa to stalo. Oslovil ma s kritikou, ktorá mi pokazila celý deň. Teraz som sa nad tým len usmievala, ale vtedy mi do smiechu nebolo. Potom sa medzi nami…
Sedela som pri počítači a pracovala, mala som pred sebou toho veľa. Tlačili ma termíny a chcela som dnes toho ešte veľa stihnúť a k tomu ešte večer máme firemnú večeru, chcem to mať hotové a zajtra si oddýchnuť, teším sa na víkend. Zrazu sa otvorili dvere a niekto vošiel dnu. V kancelárii nás sedí viac, dúfala som, že teraz nebude nikto otravovať mňa. Ale zrazu som počula známy hlas, rozprával sa…
Dosť často chodím do Brna. Pri mojej poslednej návšteve sa mi stalo, že som si zle vypočítala čas a do odchodu autobusu mi zostávalo vyše 3 hodín čakania. A ako na potvoru som si vzala nové topánky. Však, ktorú ženu napadne pohodlnosť, ak má nové topánky? Musíme ich predsa vyskúšať, nie? Tak som si sadla na lavičku na autobusovej stanici, nechcelo sa mi prechádzať sa mestom, aj moje nohy na…
On: Ahoj, čo tu hľadáš? Ja: Ahoj, nič tu nehľadám. On: A po čom túžiš? Ja: Túžim sedieť na terase, v pohodlnom kresle, s knihou na kolenách. Sem tam si prečítať pár strán, sem tam sa zahľadiet na stromy v záhrade, pozerať ako sa vánok preháňa medzi listami. Na stole mať pohárik portského a vychutnávať si jeho chuť na jazyku. Milujem chuť keď sa vino mení na likér, tú hustú tekutinu ako pomaly…
