Nikdy o tom nikomu nepovedala. Nie preto, že by sa hanbila za svoje telo. Ale za svoje myšlienky. Za tie chvíle, keď večer ležala sama v posteli a predstavovala si veci, ktoré by nahlas nepriznala ani najlepšej kamarátke. Túžby, ktoré si nechávala hlboko v sebe,…

Najhoršie na tom bolo, že sa ho takmer nedotýkala. Sedela oproti nemu v tlmenom svetle, nohy pomaly prekrížené pod sebou, a iba ho pozorovala. Ten pohľad bol pokojný… a zároveň nebezpečne intenzívny. Nevedel od nej odtrhnúť oči. Medzi nimi bolo ticho, v ktorom sa…

Nešlo o vášeň, ktorá vzplanie za pár sekúnd. Bolo to pomalšie. Hlbšie. Nebezpečne intenzívne práve tým, že sa nič nesnažili urýchliť. Sedela na jeho lone, čelom opretá o jeho čelo, a niekoľko sekúnd sa len pozerali jeden druhému do očí. Bez slov. Bez predstierania.…

Nadýchni sa pomaly.“ Jej hlas bol tichý, no v tej chvíli ho vnímal intenzívnejšie než čokoľvek iné v miestnosti. Ležal vedľa nej na mäkkej podložke, oči privreté, zatiaľ čo teplé svetlo sviečok kreslilo tiene po stenách. Neponáhľala sa. Nič od neho nechcela. Len aby…

V tichej miestnosti horeli sviečky a ich jemné svetlo sa odrážalo na stenách ako pomalý tanec. Vzduch voňal po santalovom dreve a niečom sladkom, takmer omamnom. Laura sedela na mäkkom matraci, oči mala zatvorené a dýchala pomaly, vedome. Keď vošiel, nepovedali si…