Ubehlo pár mesiacov,kedy sme sa so Sašou naťahovali kto z koho. Mal som na vrch. Teda.. myslel som si. Naivne. A ona sa podľa mojej mienky nemotorne pokúšala ignorovať ma pri každej príležitosti a flirtovať s ostatnými kolegami aby mi dala najavo moju chybu keď som odignoroval jej náklonnosť na posledenom rande. Poznáme zákony. Čím väčšia ignorácia,tým sa príťažlivosť zvyšuje. Čas bežal a prišlo…

Bolo to v lete okolo roku 2000.Presne si pamätám ten horúci augustový deň, keď som ako dvadsaťniečo ročný mladík cestoval osobákom v nedeľu do práce smer Bratislava. Vlak bol typický pre tie časy – špinavé okná, kožené lepkavé sedadlá a ten typický pach niečoho neidentifikovateľného olejového a potu, ktorý sa miešal s teplým vzduchom. Sadol som si do poloprázdneho vagóna kde bolo len pár ľudí…

Nasledujúci deň, po ďalšej káve v „archíve“, kde sa naše pohľady opäť preplietli v tichom tanci, ma zastavila na chodbe. Jej hlas bol ležérny, no s náznakom niečoho hlbšieho. „Mám auto v oprave. Mohol by si ma po práci hodiť domov?“ Prikývol som, akoby to bolo to najprirodzenejšie na svete. „Jasné. Šesť?“ „Šesť,“ odpovedala a odišla, jej kroky odbíjali čas na linoleu. O šiestej stála pri…

Vianočný firemný večierok bol v plnom prúde. Hudba dunela, stoly sa prehýbali pod misami plnými jedla a šampanské bublalo v tisícoch pohárov čo búrali zábrany , ktoré bežne držali korporátni zamestnanci na uzde. Naše oddelenie sedelo roztrúsené za dvoma stolmi, v mori stoviek tiel, ktoré sa raz do roka stretli, aby si dopriali kolektívnu opitosť. Moja hlava bola plná ťažkých myšlienok. Doma to…

Po sviatkoch Korporát sa po sviatkoch prebudil . Chodby boli studené, ostré, naplnené ozvenou krokov a džavotavým chválením kto čo dostal pod stromček. Káva z automatu tiekla pomaly, rovnako ako čas. Realita sa vrátila ...pomaly ale isto. Vošla. Saša. Prešla okolo môjho stola dozadu k sebe ešte v kabáte. Tiché: „Aaaahoj.“ Bez náznaku hry. Profesionálna maska pevne nasadená. No jej oči…