Ľadová kráľovná

25 rokov manželstva a stále viem, kedy sa jej nemám dotýkať

S mojou manželkou sme spolu už 25 rokov. Áno, čítaš správne. Štvrťstoročie. Doba, za ktorú niektoré firmy trikrát skrachujú, ľudia vymenia päť povolaní a aspoň dva svetonázory.

Stále ju milujem. A aby bolo jasno hneď na začiatku – fyzicky ma stále veľmi priťahuje. Má krásne telo, peknú tvár, štýl. Je vidieť, že roky prešli, ale prešli dôstojne. Je to atraktívna žena. Je to žena, za ktorou sa chlapi ešte stále obzerajú. A keď sa niektorému stretnú oči s mojimi, rýchlo pochopí, že dnes nie je vhodný deň na obdivovanie cudzej manželky.

Máme dve dospievajúce dcéry – tínedžerky. Dom funguje, rodina funguje, zvonka by si povedal: ideál. A aj je. Takmer.

————————————————————

Problém, ktorý sa nahlas nehovorí

Moja žena nemá chuť na sex. Vlastne – nikdy nemala. Kedysi, ešte pred deťmi, to vychádzalo asi raz za mesiac. Dnes? Keď to zrátam poctivo, sme niekde na úrovni tri razy do roka. A to nepreháňam. Skôr zaokrúhľujem nahor, lebo som optimista.

Samotný sex má vždy rovnaký scenár:

misionár, krátka predohra, žiaden orál (ten nemala rada nikdy), orgazmus má – vždy, po sexe platí jedno železné pravidlo: nedotýkať sa, nechať ju na pokoji, ideálne zmiznúť z miestnosti.

Pozitívum? Presne viem, čo má rada. Presne viem, čo robiť. Je to ako manuál k staršiemu autu – nič ťa neprekvapí, ale aspoň vieš, kde je spojka.

A paradoxne… keďže je toho tak málo, človek si to aj váži. Čoho je v živote málo, to si vážime. Aj suchý rožok chutí lepšie, keď si tri dni hladný. ————————————————————

Povaha ako ranná káva – horká a radšej bez kontaktu

Je náladová. Najmä ráno. Ráno ju netreba zdraviť, netreba sa pýtať, netreba existovať. Ideálne je nemať telesnú formu, kým nevypije kávu.

Ale človek si zvykne. Po rokoch sa prispôsobíš. Vieš, kedy hovoriť, kedy mlčať a kedy radšej ísť vyniesť smeti, aj keď sú prázdne. ————————————————————-

Teórie, ktoré som mal (a ktoré padli)

Samozrejme, prešli mi hlavou rôzne scenáre:

že chyba je vo mne, že som „nesprávny chlap“, že má niekoho iného.

Nemá. Naopak – ak by sa jej čo i len trochu dvoril iný muž, alebo jej dal kompliment, vysmiala by ho tak surovo, že by zmenil orientáciu aj telefónne číslo.

Lesbička? Tiež nie. Erotické pomôcky? Skončili v šuplíku a neskôr na smetisku. Erotický film? Nazvala ma úchylákom. Nudapláž? „Tam chodia len úchyláci.“ A aby toho nebolo málo – je chorobne žiarlivá.

Stačí, že ma pozdraví kolegyňa, známa, alebo sa len náhodou obzriem za niekým na ulici. Doma mám potom prednášku, analýzu a rozsudok. Bez možnosti odvolania.

—————————————————————

Riešenie, ktoré sa nehovorí nahlas

Takže áno. Robím to, čo by robil nejeden chlap v mojej situácii.

Hľadám si bokovky.

Keď som bol mladší, bolo to jednoduchšie. Služobky, veľa času mimo domu, príležitosti. Vždy sa niečo podarilo. Teraz je to komplikovanejšie, ale nie nemožné.

Mal som pomer s jej najlepšou kamarátkou. Chyba. Klasická. Keď začala žena niečo vetriť, skončili sme.

Potom prišla kolegyňa. Na firemnej akcii sa mi zverila, že má presne ten istý problém – len opačne, so svojim mužom. Zavyl som ako vlk.

Nebola to žena môjho typu. Vôbec. Ale v posteli? Živočích. Skúšali sme všetko. Bolo to surové, intenzívne, slobodné. Dva roky.

Keď začal vetriť jej manžel, dali sme si pauzu. Dnes sa stretávame už len občas. Ale aj to „občas“ je častejšie než sex s mojou ženou.

A keď nie je ani to, existuje ešte jedna možnosť – ženy za peniaze. Žiaden problém, žiadne výčitky, žiadne komplikované rozhovory o pocitoch. V okolí mám už pár favoritiek. Vždy sa úprimne potešia, keď prídem. Aspoň niekto.

—————————————————————

Záver bez pointy

A vieš čo je na tom najzvláštnejšie?

Som spokojný. Mám rodinu, stabilitu, život, ktorý funguje. Nemám potrebu nič búrať, nič meniť, nič dramaticky riešiť.

Len som muž, ktorý má rád svoju ženu… a zároveň má rád sex.

A medzi týmito dvoma vecami je už roky ticho.

————————————————————

A predsa…

Stále dúfam, že sa ľady prelomia. Nie dramaticky, nie filmovo. Len potichu, jedného dňa. A že sa v mojej žene rozhorí oheň. Možno nie ako požiar, možno len ako malý plameň. Ale aj ten by stačil na to, aby v tejto spálni konečne prestalo mrznúť.

Lebo aj po 25 rokoch by som bol rád, keby som si mohol doma konečne odložiť kabát.